Slovenskí europoslanci podporili návrh smernice EÚ zakazujúcej greenwashing

Proti takzvanému greenwashingu sa ohradili aj viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Miriam Lexmann (KDH) potvrdila, že podporuje návrh zmeny smerníc o právach spotrebiteľov a o nekalých obchodných praktikách, lebo prinesú environmentálne a finančné výhody pre spotrebiteľov. „Dlhodobo vyzývam na zahrnutie plánovaného zastarávania alebo takzvaných kazítok medzi nekalé obchodné praktiky. Takéto aktivity nepomáhajú spotrebiteľom a prispievajú k vytváraniu elektronického odpadu,“ uviedla. Víta aj to, že nová smernica spotrebiteľom umožní mať viac informácií na to, aby mohli prijímať udržateľné rozhodnutia.

Michal Wiezik (PS) upozornil, že Európania čoraz viac zohľadňujú vplyv kupovaných výrobkov na životné prostredie či ich uhlíkovú stopu. „O to dôležitejšie je, aby sme neboli obeťami greenwashingu, ktorý je v čase rozsiahlych environmentálnych kríz extrémne škodlivý. Vítam preto návrh, ktorého cieľ je zabezpečiť pravdivé, zrozumiteľné a ľahko dostupné informácie o udržateľnosti výrobkov, podporené jasnými, objektívnymi, vedecky podloženými a overiteľnými záväzkami a cieľmi,“ vysvetlil. Dodal, že greenwashing dáva spotrebiteľom falošný pocit, že robia správnu vec, hoci kupované výrobky aj naďalej prispievajú k ničeniu planéty. Na Slovensku je podľa neho príkladom greenwashingu zaradenie biomasy medzi obnoviteľné zdroje energie.

Eugen Jurzyca (SaS) považuje za správne, aby sa obmedzili prípady, keď sú produkty, ktoré škodia životnému prostrediu, vydávané za „zelené“. Napríklad keď sa papierové nákupné tašky vydávajú za „zelenšie“ ako plastové, hoci nie sú. „Návrh obsahuje aj požiadavky, aby výrobcovia uvádzali na obaly výrobkov množstvo nových údajov s cieľom predĺžiť životnosť výrobkov. Tieto zmeny sú bez analýzy vplyvov, nie je teda jasné, či výrobky neúmerne nepredražia, preto som návrh nepodporil,“ uviedol. A dodal, že v mnohých prípadoch nie je opraviteľnosť dôvodom, pre ktorý sa výrobky vyhadzujú. Textil napríklad ľudia nevyhadzujú preto, lebo je neopraviteľný, ale preto, lebo vyšiel z módy.

Vladimír Bilčík (Demokrati) podporil väčšiu ochranu spotrebiteľov a obmedzenie greennwashingu. „Je to zavádzajúca obchodná praktika, ktorá zneužíva legitímny strach ľudí zo znečisťovania životného prostredia a zmeny klímy za účelom vyššieho zisku,“ upozornil. Tvrdí, že s greenwashingom majú skúsenosť aj slovenskí spotrebitelia, a preto treba používať označenia ako „eko“, „biodegradovateľné“ či „klimaticky neutrálne“ len pri produktoch, pri ktorých toto tvrdenie vedia výrobcovia dokázať.

Martin Hojsík (PS) skonštatoval, že ľudia si čoraz viac dávajú pozor na to, aký vplyv na životné prostredie majú ich obľúbené výrobky. „Produkty, ktorých výroba je šetrná k prírode, či tovar, ktorý necestoval cez pol planéty, sú stále populárnejšie. No musíme ochraňovať spotrebiteľov pred zavádzajúcimi marketingovými praktikami, ktorých, žiaľ, pri 'eko' výrobkoch vidíme čoraz viac. Ku ochrane spotrebiteľov patrí aj právo na opravu výrobku. Zároveň by sme mali podporovať zodpovedných producentov a znevýhodniť tých, ktorí zavádzajú,“ opísal situáciu.

Peter Pollák (OĽANO) kritizuje, že popri údajoch o výživových hodnotách či zložení sa na etiketách výrobkov čoraz častejšie uvádzajú informácie týkajúce sa sociálnych či enviromentálnych aspektov. Tie majú u zákazníka vzbudiť dojem, že je súčasťou zelenej či sociálnej transformácie, avšak ide často o neoverené tvrdenia obchodníkov a jasný marketingový ťah na zvýšenie predajnosti daného výrobku. „Považujem za nevyhnutné, aby takéto informácie podliehali prísnejšej kontrole, boli overené a certifikované a chránili spotrebiteľa pred zavádzaním,“ odkázal.