Eurokomisia zažalovala Slovensko. Toto je dôvod

Je to v rozpore s požiadavkami smernice EÚ o skládkach odpadov z roku 1999, informuje spravodajca TASR v Bruseli .

Podľa uvedenej smernice by sa malo v Európe vykonávať len bezpečné a kontrolované skládkovanie. Stanovujú sa v nej normy na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred negatívnymi účinkami spracúvania a zneškodňovania odpadu na skládkach.

Uplatňovanie predpisov EÚ o skládkach v plnom rozsahu je zásadným predpokladom pre to, aby bolo možné pocítiť prínosy akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý je jedným z hlavných prvkov Európskej zelenej dohody.

Podľa uvedenej smernice mali členské štáty uzavrieť staré skládky do 16. júla 2009. Výnimkou boli prípady, keď sa rozhodnutím príslušného orgánu povolila ďalšia prevádzka danej skládky na základe primeraného plánu úpravy. Skládky sa musia pred uzavretím rekultivovať. Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, ako príslušný orgán vykoná záverečnú kontrolu na mieste, posúdi všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schváli uzavretie a rekultiváciu.

Z dôvodu nesúladu so smernicou EK v apríli 2017 zaslala Slovensku formálnu výzvu, po ktorej v marci 2019 nasledovalo odôvodnené stanovisko. Slovensko odvtedy niekoľko nevyhovujúcich skládok uzavrelo a ďalšie obnovilo a opätovne povolilo.

Stále je však potrebné prijať opatrenia v prípade 21 slovenských skládok. Týmto starým skládkam chýba primeraný plán, v ktorom by sa vysvetlilo, ako sa budú plniť požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali konečné rozhodnutie povoľujúce ďalšie činnosti. V súčasnosti je 21 skládok vyradených z prevádzky, neboli však rekultivované a definitívne uzavreté, ako sa vyžaduje v smernici EÚ. Môžu predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie.

Slovenské orgány v plnej miere nevyriešili sťažnosti vznesené eurokomisiou a tá dospela k záveru, že úsilie slovenských orgánov bolo neuspokojivé a nedostatočné. Preto prípad Slovenska postupuje Súdnemu dvoru EÚ.