Sulík: Ministerstvo hospodárstva chce znížiť nároky na vzdelanie pri nomináciách do štátnych podnikov

Nominantom do dozorných rád, ale aj do predstavenstiev štátnych podnikov by po novom mohlo stačiť už len stredoškolské vzdelanie. Vyhlásil to v pondelok na tlačovej konferencii exminister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík s tým, že to považuje za veľmi škodlivé. Odvolal sa pritom na návrh, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložil minister hospodárstva Karel Hirman.

Sulík skonštatoval, že súčasné vedenie rezortu hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh, podľa ktorého má po novom namiesto vysokoškolského vzdelania druhého stupňa stačiť len stredná škola, najmenej úplné stredné všeobecné alebo odborné vzdelanie, a to nielen do dozorných rád, ale aj do predstavenstiev. Podotkol, že zanechal v týchto podnikoch kvalitných ľudí, pričom nové vedenie má potrebu ich meniť. „Je aj zrejmé, že koalícia nemá dostatok odborných ľudí, a tak pristúpila k takémuto nebezpečnému kroku,“ tvrdí.

Sulík poukázal na to, že v energetickej oblasti sú napäté časy, preto je nebezpečné takto upraviť požiadavku vzdelania. Vyzval Hirmana, aby stiahol návrh a nepredkladal ho na vládu. Ak sa tak nestane, vyzval verejnosť, aby sa podieľala na pripomienke k tomuto materiálu. Bývalý štátny tajomník na MH a súčasný poslanec za SaS Karol Galek priblížil, že ide o nelegislatívny materiál, ktorý je možné pripomienkovať do 5. decembra.

Podľa Galeka sa to týka len podnikov rezortu hospodárstva. „V prípade ministerstva hospodárstva ide o viac ako 150 nominantov v predstavenstvách a dozorných radách v asi 25 spoločnostiach. Bavíme sa naozaj o tých energetických spoločnostiach, ktoré dnes držia Slovensko v rámci energetickej krízy nad vodou,“ poznamenal Galek s tým, že to zahŕňa napríklad SPP, eustream, Naftu, Transpetrol. Ide teda podľa neho o spoločnosti, kde sa vyžaduje vysoká miera odbornosti nominantov.

Galek zdôraznil, že nechcú dehonestovať stredoškolské vzdelanie, ani vysoká škola podľa neho nie je zárukou kvality. „V prípade zástupcov štátu v tých štátnych spoločnostiach sú jeho nominanti jediným spôsobom, ako môže štát vplývať na ich riadenie, fungovanie alebo výplatu dividend,“ upozornil.

„Rezort k uvedenému návrhu pristúpil i v súlade s tvrdením, ktoré prezentovali na svojej tlačovej besede i zástupcovia strany SaS, že v samotnej spoločnosti je veľmi veľa šikovných ľudí, manažérov, ktorí dosiahli skutočné úspechy a výsledky napriek tomu, že nedisponujú vysokoškolským titulom,“ reagovalo MH. Podotklo, že požadovaná podmienka na vzdelanie môže byť stanovená aj vyššie ako hovorí návrh, a to podľa špecifickej potreby a náročnosti spoločnosti.

Návrh podľa slov rezortu sprísňuje podmienky, ktorými sú osobnostné predpoklady uchádzača pre záruku riadneho výkonu funkcie člena predstavenstva alebo dozornej rady, a to kvality a prax. „Teda jeho doterajší život, skúsenosti, zamestnanie či iné zárobkové činnosti, ktoré opodstatňujú jeho nominovanie do orgánu spoločnosti s majetkovou účasťou štátu,“ priblížil. Poznamenal, že návrhom sa kladie dôraz na vecný prístup zameraný na reálne kvality pred čisto formálnym prístupom a že zmeny reflektujú i na zahraničnú prax.

Rezort hospodárstva poznamenal, že zmenu predložil na pripomienkovanie aj na základe požiadavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.