Ľudia sporia menej, dôvodom je zlá ekonomická situácia

Dochádza k zmene spôsobu sporenia, keď tradičné stavebné sporenie či vkladné knižky nahrádzajú modernejšie formy, ako sú investovanie do fondov alebo kryptomien. Najobľúbenejšími však ostávajú sporiace účty. Vyplynulo to z prieskumu agentúry IMAS pre skupinu Erste Group, ktorý uskutočnili na 500 respondentoch nad 15 rokov, informoval analytik Slovenskej sporiteľne (SLSP) Matej Horňák.

Pre 84 % Slovákov je podľa prieskumu dôležité mať finančnú rezervu. Zatiaľ čo v rokoch 2018 až 2019 to boli asi tri štvrtiny Slovákov, po prepuknutí pandémie sa táto téma stala čoraz dôležitejšia a akútnejšia. Tradične prikladajú sporeniu vyššiu váhu ženy (88 %) než muži (80 %).

Sporenie rezonuje najmä medzi mladými dospelými do 35 rokov. Tí stoja často pred obdobím života, vyznačujúcim sa najväčšími investíciami, najmä pre zabezpečenie bývania. Pre finančné zdravie domácnosti sa odporúča mať rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov, odporúča odborník.

Slováci čoraz častejšie investujú do akcií, dlhopisov, ale aj podielových fondov, ktoré využíva 29 % z nich. „Za posledné štyri roky tento podiel narástol o osem percentuálnych bodov,“ vyčíslil analytik. Táto forma ukladania peňazí je najobľúbenejšia medzi mladými do 35 rokov, využíva ju asi každý tretí, no do popredia čoraz viac vystupujú aj rizikovejšie kryptomeny, ktoré vlastní asi 13 % mladých.

„Naopak, u celkovej populácie obľuba stavebného sporenia (16 %) a vkladných knižiek (9 %) pokračuje v poklese, za spomínané obdobie je to pokles o sedem až deväť percentuálnych bodov,“ uviedol Horňák. Najobľúbenejšími produktmi však tradične ostávajú sporiace účty, ktoré využívajú dve tretiny Slovákov, spolu so životným poistením, ktoré využíva polovica populácie.

Súčasná inflácia obmedzuje aj sumu, ktorú si ľudia vedia odložiť. Zatiaľ čo vlani dokázali Slováci priemerne odložiť 123 eur mesačne, tento rok je to 117 eur. Väčšina ľudí si odkladá mesačne od 60 do 100 eur, vyčíslil analytik.

Približne tretina ľudí podľa prieskumu sporí menej než v minulosti a asi 16 % ľudí sporí viac. Dve tretiny ľudí sa považujú byť citeľne zasiahnutí rastúcimi cenami a to najmä vo vekovej kategórii nad 60 rokov, kde sú to tri štvrtiny. Asi 40 % Slovákov muselo zásadnejšie upraviť svoje nákupné správanie, no opäť platí, že s rastúcou vekovou kategóriou je podiel vyšší.