Od narodenia významného spisovateľa Vladimíra Mináča uplynulo 100 rokov

Jeho prozaická, esejistická, ale aj publicistická tvorba takmer polstoročie dodávala impulzy vývinu nielen slovenskej literatúre, ale aj spoločnosti a kultúre. Od narodenia Vladimíra Mináča, spisovateľa, literárneho kritika, redaktora, filmového scenáristu, esejistu a publicistu, uplynie v stredu 10. augusta 100 rokov.
Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci v rodine obuvníckeho majstra. Gymnázium vyštudoval v Rimavskej Sobote a po zabratí juhu Maďarmi pokračoval na gymnáziu v Tisovci. Následne prešiel na štúdium slovenčiny a nemčiny na Filozofickej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, mal cez 22 rokov. Vtedy ešte netušil, že sa raz stane jeho celoživotnou spisovateľskou témou.
„Bol to dobrý otec, jeden z najlepších. Jeho eseje ale nemôžem hodnotiť, nie som literárny kritik. Otec bol mužom myšlienky a pohybu. Nemal rád ´stojaté vody, lebo tie, podľa neho zvyčajne páchli´,“ povedal pre TASR jeho syn-bývalý novinár a publicista Vladimír Mináč mladší.
Vladimír Mináč nepísal o vojne zo sprostredkovaných svedectiev. Poznal vojnu nielen zblízka, ale vedel aj ako smrť skutočne vyzerá. V rokoch 1940-1944 pôsobil v partizánskej brigáde Jánošík. V decembri 1944 ho zajali. Do konca vojny zažíval neľudské podmienky v koncentračných táboroch v Mauthausene a Dachau, kde v tom čase zomrelo mnoho slovenských a českých osobností.
Po oslobodení pôsobil ako redaktor armádneho denníka Bojovník (neskôr Obrana ľudu). Následne bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov, potom bol redaktorom (1945-1952) a neskôr šéfredaktorom (1953-1954) Kultúrneho života a Slovenských pohľadov (1955-1956).
V rokoch 1951-1953 pracoval ako vedúci scenáristického oddelenia Československého filmu. Od roku 1956 sa venoval literárnej a kultúrnopolitickej práci. Členom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) bol v rokoch 1968-1989. V rokoch 1974-1990 pôsobil aj ako predseda Matice slovenskej. Dva roky (1990-1992) bol tiež poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za Stranu demokratickej ľavice.
Do literatúry vstúpil románom Smrť chodí po horách (1948), ktorý je umeleckou výpoveďou o vlastnej skúsenosti z protifašistického zápasu. Nasledovali romány Včera a zajtra (1949) a Modré vlny (1951). V románovej trilógii Generácia - Dlhý čas čakania (1958), Živí a mŕtvi (1959) a Zvony zvonia na deň (1961), ktorá je považovaná za vrchol jeho prozaického úsilia, zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a v povojnovom období.
Zložitosť obdobia konca 50. rokov minulého storočia a odhalenie negatívnych stránok života v socialistickej spoločnosti vyjadril knihou poviedok Tmavý kút (1960), dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962), dielom Záznamy (1963) i satirickým románom Výrobca šťastia (1964).
Z Mináčovej scenáristickej tvorby sú známe jeho námety k filmom Boj sa skončí zajtra (1951), Pole neorané (1953), Žena z vrchov (1955) a Kapitán Dabač (1959).
Esejistická tvorba zahŕňa mnoho článkov, úvah, rozhovorov a esejí o kultúrnopolitických problémoch. Diela Dúchanie do pahrieb (1970) a Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana (1974) sú filozofickými sondami do slovenskej národnej histórie.
Esej Tu žije národ (1982) je autorovým zamyslením sa nad zmyslom osudu Slovákov a ich miestom uprostred priestoru európskej civilizácie. Súbor kratších esejí o literárnych, kultúrnych a politických osobnostiach našej histórie i súčasnosti vyšiel pod názvom Portréty (1986).
Esejisticky a publicisticky sa vyjadroval aj v období politického zlomu v roku 1989. Zamýšľal sa nad mnohými otázkami, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach. Svoje nezriedka kritické názory zhrnul v esejistických knihách Sub tegmine (1992), Návraty k prevratu (1993), Odkiaľ a kam Slováci? (1993) a Hovory M. (1994).
V rokoch 1955-1962 sa stal laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda. Titul zaslúžilý umelec mu udelili v roku 1966. O dva roky neskôr dostal Rad práce, v roku 1975 titul národný umelec a v roku 1982 Rad Víťazného februára. Po zmene politického režimu sa v roku 1995 stal laureátom Ceny Ľudovíta Štúra.
Vladimír Mináč zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave vo veku 74 rokov. Pochovaný je na Slávičom údolí.
V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. V máji 1998 Ministerstvo školstva prepožičalo Základnej škole v Klenovci čestný názov Základná škola Vladimíra Mináča.
Pri príležitosti nedožitej storočnice spisovateľa Matica slovenská pripravila odborný seminár venovaný jeho životu, dielu a odkazu, ako aj oslavy so slávnostným odhalením jeho busty v Rimavskej Sobote.

Tom Cruise dostane čestného Oscara
Americký herec a filmový producent Tom Cruise dostane čestného Oscara. Stane sa tak ešte pred budúcoročným udeľovaním Cien Akadémie, oznámili v utorok organizátori.

Do rytierskeho stavu povýšili Oldmana, Daltreyho i Winwooda
Oscarový herec Gary Oldman, člen skupiny The Who Roger Daltrey a sólo hudobník Steve Winwood. To sú niekoľkí z umelcov, ktorých povýšili do rytierskeho stavu s oprávnením používať titul sir. Stalo sa tak v Londýne pri príležitosti o

Herec Jan Hrušínský, filmový partner Saxany, jubiluje
Český herec Jan Hrušínský sa zapísal do pamäti divákov filmovou úlohou, ktorej sa zhostil hneď na začiatku svojej hereckej dráhy.

Filmová legenda Clint Eastwood oslavuje 95. narodeniny
Harry: „Máte deti, poručík?” Poručík: „Nie.” Harry: „Tie majú šťastie!” Drsný humor v podaní drsného Harryho preslávil Clinta Eastwooda rovnako ako jeho úlohy v psychologických filmoch či westernoch.

Richard Müller získal za album Duety dvojnásobnú platinovú platňu
Legenda slovenskej a českej hudobnej scény Richard Müller má na konte ďalší úspech.