Skutočná príčina depresie: Vedci vyvrátili teóriu, v ktorú veria mnohí psychiatri

Neexistujú žiadne jasné dôkazy o tom, že by depresia bola spôsobená nízkou hladinou serotonínu. K tomuto záveru dospel výskum publikovaný v akademickom žurnále Molecular Psychiatry.

Vedci uvádzajú, že tento stav pravdepodobne nie je spôsobený chemickou nerovnováhou a spochybňujú účinok antidepresív. Prieskumy ukazujú, že až 85 – 90 % verejnosti verí, že depresiu spôsobuje nízka hladina serotonínu alebo chemická nerovnováha.

Väčšinu predpisovaných antidepresív predstavujú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) a pôvodne sa o nich hovorilo, že fungujú tak, že upravujú abnormálne nízke hladiny serotonínu. Neexistuje žiadny iný spôsob, akým antidepresíva ovplyvňujú symptómy depresie. Vedúca autorka štúdie Joanna Moncrieff, profesorka psychiatrie na University College London (UCL) uviedla:

„Môžeme s istotou povedať, že po obrovskom množstve výskumov vykonaných počas niekoľkých desaťročí neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že by depresia bola spôsobená abnormalitami serotonínu, najmä nižšími hladinami alebo zníženou aktivitou serotonínu.

Obľúbenosť teórie „chemickej nerovnováhy“ depresie sa zhoduje s obrovským nárastom užívania antidepresív. Mnoho ľudí užíva antidepresíva, pretože boli vedení k presvedčeniu, že ich depresia má biochemickú príčinu, ale tento nový výskum naznačuje, že táto viera nie je podložená dôkazmi.

Tisíce ľudí trpia vedľajšími účinkami antidepresív, vrátane závažných abstinenčných účinkov, ktoré sa môžu vyskytnúť, keď sa ich ľudia pokúšajú ich vysadiť, no miera predpisovania stále rastie. Veríme, že táto situácia bola čiastočne spôsobená falošným presvedčením, že depresia je spôsobená chemickou nerovnováhou. Je najvyšší čas informovať verejnosť, že toto presvedčenie nie je založené na vede.“

Vedci sa zamerali na všetky relevantné štúdie, ktoré boli publikované v najdôležitejších oblastiach výskumu serotonínu a depresie. Celkovo boli do výskumov zapojené desaťtisíce účastníkov. Jedným zo zistení bolo, že výskum, ktorý porovnával hladiny serotonínu a produktov jeho rozkladu v krvi alebo mozgových tekutinách, nenašiel rozdiel medzi ľuďmi s diagnostikovanou depresiou a zdravými ľuďmi.

Autori sa tiež zaoberali štúdiami, v ktorých boli u stoviek ľudí hladiny serotonínu umelo znížené. Tieto štúdie boli citované ako dôkaz, že nedostatok serotonínu je spojený s depresiou. Ale prehľadová štúdia z roku 2007 a viacero nedávnych štúdií zistili, že zníženie serotonínu týmto spôsobom nevyvolalo depresiu u stoviek zdravých dobrovoľníkov.

Iné štúdie sa zaoberali účinkami stresujúcich životných udalostí a zistili, že čím viac stresujúcich životných udalostí človek zažil, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že bude mať depresiu. Jedna štúdia zistila vzťah medzi stresovými udalosťami, typom génu prenášajúceho serotonín a rizikom depresie. Väčšie, komplexnejšie štúdie však naznačujú, že to bol falošný nález.

Tieto zistenia viedli autorov k záveru, že „neexistuje žiadna podpora pre hypotézu, že depresia je spôsobená zníženou aktivitou alebo koncentráciami serotonínu“. Niektoré dôkazy naznačujú, že viera, že zlá nálada je spôsobená chemickou nerovnováhou, vedie ľudí k pesimistickému pohľadu na pravdepodobnosť zotavenia a na možnosť zvládať depresiu bez lekárskej pomoci.

Podľa výskumu existujú aj dôkazy z iných štúdií, že ľudia užívajúci antidepresíva mali nižšie hladiny serotonínu v krvi. Vedci preto tvrdia, že dlhodobé užívanie antidepresív znižuje koncentrácie serotonínu. To môže znamenať, že zvýšenie serotonínu, ktoré niektoré antidepresíva produkujú v krátkodobom horizonte, môže viesť ku kompenzačným zmenám v mozgu, ktoré z dlhodobého hľadiska vyvolávajú opačný účinok. Moncrieff dodala:

„Nechápeme, čo presne antidepresíva robia s mozgom, a podávanie takýchto dezinformácií ľuďom im bráni urobiť informované rozhodnutie, či antidepresíva užívať alebo nie.“

Spoluautor štúdie Mark Horowitz, praktizujúci psychiater a klinický výskumný pracovník na UCL, povedal:

„Počas môjho psychiatrického tréningu ma učili, že depresiu spôsobuje nízky serotonín a dokonca som to učil študentov na svojich vlastných prednáškach. Účasť na tomto výskume mi otvorila oči a mám pocit, že všetko, čo som si myslel, že viem, bolo naopak. Jedným zaujímavým aspektom v štúdiách, ktoré sme skúmali, bolo, aký silný vplyv mali nepriaznivé životné udalosti na depresiu, čo naznačuje, že zlá nálada je reakciou na životy ľudí a nemožno ju zredukovať na jednoduchú chemickú rovnicu."

Vedci varujú, že každý, kto zvažuje s vysadením antidepresív, by mal mal svoj stav konzultovať s lekárom.