Nepoznané následky darovania krvi: Toto by mal vedieť každý darca

K darovaniu krvi ročne pristupujú tisíce Slovákov, pričom medzi darcami sa nájdu aj takí, ktorí svoju najcennejšiu tekutinu darujú pravidelne. O tom, že tento benefičný akt pomáha prežiť kriticky chorým a zraneným pacientom, sme už vedeli. Dnes však vyšlo najavo, že darovanie krvi prospieva aj zdraviu samotných darcov.

Hematológovia z Macquarieskej univerzity v Austrálii tvrdia, že pravidelné darovanie krvi pomáha z krvi darcu odstrániť „večné chemikálie“, ku ktorým patria aj perfluórované a polyfluórované látky (PFAS). Za „večné“ ich označujeme preto, lebo sa v prírode len ťažko rozkladajú alebo vôbec nerozkladajú.

Vedci testovali dokopy 285 hasičov slúžiacich v Hasičskom zbore štátu Viktória, ktorí v priebehu 12 mesiacov darovali krv aj krvnú plazmu. Práve oni patria ku skupine ľudí, ktorá najčastejšie prichádza do priameho kontaktu s PFAS prostredníctvom hasiacej peny.

„Výsledky dokazujú, že v porovnaní s kontrolnou skupinou došlo k výraznej redukcii hladiny PFAS v krvi po darovaní obyčajnej krvi alebo plazmy,“ tvrdí hematológ Robin Gasiorowski. „Obidva úkony znižujú úroveň PFAS, pričom darovanie plazmy je v tomto prípade až o 30 percent efektívnejšie.“

Ide o vôbec prvý známy spôsob, ako sa dá znížiť hladina „večných chemikálií“ v krvi, a to celkom bez medikamentóznej liečby alebo náročných nemocničných zákrokov.

V rámci testovania 95 hasičov počas 12 mesiacov darovalo krv každých 12 týždňov, ďalších 95 darovalo plazmu raz za 6 týždňov, a posledná skupina 95 hasičov ani raz nedarovala krv alebo plazmu. U nich ostala hladina PFAS na konci výskumu nezmenená.

PFAS sa v krvi pravdepodobne viažu na plazmatické proteíny, čo by znamenalo, že ich pravidelným odstraňovaním dochádza aj k vylúčeniu chemikálií. Výskum je však v tejto oblasti zatiaľ zdržanlivý, a o záveroch je preto predčasné hovoriť.

„Štúdia sa síce nezaoberala zdravotnými následkami PFAS alebo klinickými výhodami zníženia ich hladiny u hasičov, ale tieto dôležité otázky si zaslúžia ďalší výskum, ktorý pomôže opísať následky na zdravie pri kontakte a liečbu,“ hovorí environmentalista Mark Taylor.

PFAS rozhodne nie sú strašiakom len v hasičskom povolaní. Možno ich nájsť aj v bežných predmetoch, ako sú farbivá či hrnce, a spájajú sa s podporovaním vzniku obezity, cukrovky a niektorých typov rakoviny, hoci zatiaľ existuje len málo dôkazov, ktoré by to potvrdzovali.

Tieto chemikálie neodpočívajú len vnútri nášho organizmu, ale už dosiahli aj do najvzdialenejších končín sveta, vrátane Arktídy.

Ďalším krokom v lepšom chápaní odstraňovania PFAS z tela je zorganizovať výskum na širšej skupine ľudí, ktorý by zistil, ktorým ľuďom prospieva darovanie krvi najviac.

„Hasiči často uprednostňujú životy iných pred vlastným zdravím, takže nás teší, že môžeme využiť výsledky na zlepšenie ich zdravia po tom, ako sa im kvôli nevyhnutnej práci pre spoločnosť zvýšila hladina PFAS,“ hovorí viceprezident Hasičského zboru štátu Viktória Mick Tisbury, ktorý zdôrazňuje, že dobrovoľná účasť hasičov na testovaní pomôže zlepšiť kvalitu zdravia aj zamestnancom iných odvetví, ktorí sú často vystavení „večným chemikáliám“.