• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Utorok, 17.5.2022Meniny má Gizela
19°Bratislava

COVID-19 spôsobuje atrofiu mozgu

  • 20:05 09.03.2022
  • Svet
COVID-19 spôsobuje atrofiu mozgu

Rozsiahla štúdia spája ochorenie COVID-19 s poškodením mozgu.

Rozsiahla štúdia naznačuje, že COVID-19 môže zmenšiť šedú hmotu mozgu, predovšetkým v oblastiach, ktoré sa podieľajú na spracovaní pachu a pamäti.

Podľa štúdie zverejnenej 7. marca v časopise Nature sa tieto výrazné zmeny v štruktúre mozgu objavujú u ľudí, ktorí si vyžadovali hospitalizáciu s COVID-19, aj u tých, ktorí mali menej závažný priebeh infekcie.

Strata tkaniva a poškodenie pozorované u týchto účastníkov štúdie bolo výrazne vyššie než zmeny, ktoré sa bežne vyskytujú s vekom, povedala Jessica Bernard, neurovedkyňa a docentka na Texas A&M University. Jessica Bernard sa špecializuje na zmeny mozgu súvisiace s vekom a ich vplyv na schopnosť ľudí myslieť a pohybovať sa.

Nový výskum zahŕňal údaje od 785 ľudí vo veku 51 až 81 rokov. Z týchto účastníkov malo 401 potvrdenú infekciu COVID-19 v období medzi marcom 2020 a aprílom 2021. Z nich bolo 15 alebo asi 4 % hospitalizovaných.

Zvyšných 384 účastníkov nechytilo COVID-19, ale tesne sa zhodovalo s infikovanými účastníkmi, pokiaľ ide o vek, pohlavie a rizikové faktory COVID-19, ako napríklad či fajčili alebo mali cukrovku. Títo účastníci nemali protilátky proti SARS-CoV-2 a/alebo nemali žiadne záznamy o potvrdenom COVID-19 a slúžili ako kontrolná skupina.

Všetci účastníci podstúpili kvôli štúdii skenovanie mozgu, takže vedci mohli presne určiť, ako a kde sa ich mozgy líšia od počiatočných skenov z Biobank, ktoré boli urobené približne pred tromi rokmi.

V infikovanej skupine účastníci chytili COVID-19 v priemere asi 4,5 mesiaca pred druhým skenovaním. Tieto vyšetrenia MRI odhalili zreteľné vzorce zmršťovania v mozgoch ľudí, ktorí mali COVID-19. Poškodenie bolo rozsiahlejšie a vyskytlo sa v iných regiónoch ako bežné zmeny, ktoré sa prejavujú u ľudí, ktorí nikdy nedostali vírus.

V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovala infikovaná skupina väčšiu stratu tkaniva v špecifických oblastiach mozgovej kôry, zvrásneného vonkajšieho povrchu mozgu.

Išlo o oblasť nazývanú orbitofrontálna kôra, ktorá je tesne nad očnými jamkami. Prijíma signály z oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na pocitoch, emóciách a pamäti, a zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní.

Druhá oblasť, známa ako parahippokampálny gyrus, obklopuje hipokampus, štruktúru v tvare morského koníka v strede mozgu, ktorá je dôležitá pre kódovanie nových spomienok.

Zmenšenie bolo najvýraznejšie v týchto oblastiach, ale infikovaná skupina tiež vykazovala zníženie celkovej veľkosti mozgu oproti kontrolnej skupie, uviedli autori. Tím tiež odhalil poškodenie tkaniva v oblastiach mozgu spojených s primárnou čuchovou kôrou, ktorá prijíma senzorické informácie z neurónov detekujúcich vôňu v nose.

V priemere infikovaná skupina vykazovala o 0,2 % až 2 % väčšiu stratu tkaniva a poškodenie v priebehu približne troch rokov v porovnaní s kontrolnou skupinou. Aby sme to dali do kontextu, odhady naznačujú, že starnúci dospelí strácajú každý rok asi 0,2 % až 0,3 % svojej šedej hmoty v oblastiach súvisiacich s pamäťou. Také sú údaje zo štúdie z roku 2021 publikovanej v časopise Neurobiology of Aging.

Účastníci štúdie tiež absolvovali niekoľko kognitívnych testov. Pozoruhodné je, že infikovaná skupina mala výrazne horšie výsledky testoch pozornosti a výkonu. Autori štúdie sa zhodujú, že poškodenie môže súvisieť so stratou zmyslov. Tiež je možné, že koronavírus môže priamo infikovať mozog alebo že vírus môže spustiť zápalovú imunitnú odpoveď, ktorá poškodí mozog nepriamo.

Bez ohľadu na to, čo spôsobuje pozorované zmenšovanie mozgu, je možné, že mechanizmus sa môže mierne líšiť medzi variantmi koronavírusu. Štúdia zahŕňala iba jedincov infikovaných medzi marcom 2020 a aprílom 2021, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou chytili pôvodný kmeň SARS-CoV-2 alebo alfa variant, poznamenali autori.

Budúce štúdie by sa mohli zamerať na to, ako novšie varianty, ako je omikron, ovplyvňujú mozog. Iné štúdie by sa mohli zamerať na to, či sa tieto zistenia vzťahujú aj na ľudí s postcovidovým syndrómom, z ktorých mnohí hlásia problémy s pamäťou.

Zdieľať tento článok na Facebooku
Zdroj: Info.sk, TM, nature.com, pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Ako dlho môžete mať pozitívne testy na COVID-19? Pozor na údaj z antigénového testu

Ako dlho môžete mať pozitívne testy na COVID-19? Pozor na údaj z antigénového testu

19:35 14.05.2022Veda

Mnohým ľuďom vychádzajú pozitívne PCR testy aj dlho po vymiznutí príznakov.

Rakovina pankreasu: Prelomový objav pomôže s liečbou

Rakovina pankreasu: Prelomový objav pomôže s liečbou

9:04 13.05.2022Veda

Vedcom sa podarilo identifikovať príčinu vzniku rakoviny pankreasu.

Na Marse sa odohrajú veľké zmeny. Bývalý šéf NASA prezradil, čo čaká Červenú planétu

Na Marse sa odohrajú veľké zmeny. Bývalý šéf NASA prezradil, čo čaká Červenú planétu

9:47 28.04.2022Veda

Bývalý vedúci amerického leteckého a vesmírneho úradu opísal spôsob, akým môže ľudstvo prispieť k obrovským zmenám na Marse.

Vedci objavili baktérie, ktoré môžu súvisieť s rakovinou prostaty

Vedci objavili baktérie, ktoré môžu súvisieť s rakovinou prostaty

11:43 25.04.2022Veda

Britskí vedci objavili päť druhov baktérií, ktoré by mohli mať súvis so vznikom a zhoršovaním rakoviny prostaty.

Výskumníci našli spôsob, ako odhaliť depresiu u používateľov sociálnej siete

Výskumníci našli spôsob, ako odhaliť depresiu u používateľov sociálnej siete

19:29 14.04.2022Veda

Algoritmus funguje s úspešnosťou takmer 90 percent.