Kažimír: Inflácia vyvrcholí v januári na úrovni siedmich percent

Inflácia na Slovensku by mala vyvrcholiť začiatkom roka, keď by v januári mala atakovať hranicu siedmich percent. V nasledujúcich mesiacoch by mala inflácia postupne klesať až na úroveň okolo štyroch percent a priemerná celoročná inflácia by mala v tomto roku dosiahnuť úroveň 5,7 %. V nasledujúcich rokoch by potom mala klesnúť pod tri percentá. Na štvrtkovom 25. ročníku konferencie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) to povedal guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.

„Odhadujeme, že v januári 2022 v porovnaní s januárom 2021 by mohla inflácia dosiahnuť až sedem percent,“ povedal Kažimír. Jedným z hlavných dôvodov rastu inflácie sú vysoké ceny energií, ktoré sa od januára premietli do regulovaných cien pre domácnosti a malé podniky. Dobrou správou, naopak, je, že podľa odhadov by mala svetová ekonomika v tomto aj nasledujúcom roku rásť o takmer šesť percent napriek tomu, že ju ešte bude ovplyvňovať pandémia nového koronavírusu, najmä variant omikron.

Pandémia podľa šéfa NBS nespôsobí trvalé straty na životnej úrovni a raste ekonomiky, pretože vlády počas krízy účinne podporili súkromný sektor, budú aj naďalej výrazne investovať a vyspelé ekonomiky sa pod vplyvom krízy výrazne zmodernizovali. „Dôležitá bude aj schopnosť našej vlády účinne podporiť modernizáciu ekonomiky,“ dodal Kažimír.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth pripomenul, že rizikom pre infláciu na Slovensku bude kumulovanie financií z eurofondov a plánu obnovy. „Bude to znamenať rádovo vyššie investície a to, samozrejme, môže zahýbať ekonomikou. Dobrá správa je, že to zrejme dotlačí ekonomiku k tomu, že už nebude mať negatívnu produkčnú medzeru, ale myslím si, že to môže prestreliť a môže sa ekonomika v roku 2023 prehrievať,“ povedal Tóth. Najmä v menších krajinách so slabšou ekonomikou by to podľa neho mohlo spôsobiť nedostatok pracovnej sily a väčšie tlaky na rast cien.

RRZ však očakáva, že v skutočnosti by sa na Slovensku mohli čerpať eurofondy pomalšie, ako je naplánované, čo by inflačné tlaky zmiernilo. Naopak, rast ekonomiky a jej prehrievanie sú podľa predsedu RRZ ideálnym časom na šetrenie a znižovanie deficitu verejných financií.