Národné múzeum má v zbierkach aj plavky, ktoré prežili vojnu

Múzeum získalo polovicu svojej doterajšej zbierky vďaka darom.

Jedným z takýchto darov boli bavlnené plavky BKB, vyrobené v 30. rokoch minulého storočia. Múzeu židovskej kultúry ich v roku 2010 darovala Marta Krállová, rodená Adlerová.

Darkyňa, pani Krállová, sa narodila v roku 1921 v Bratislave, počas vojny bola celá jej rodina prenasledovaná a ako väčšina židovských rodín prišli o všetko. Plavky si však ponechala aj v najťažších chvíľach, lebo jej pripomínali krásne chvíle v Bratislave, plavecký klub Bar Kochba Bratislava (BKB). “Boli a sú pre mňa symbolom sily a nepoddajnosti,“ tvrdí.

Ako pripomína SNM, plavecký klub Bar Kochba Bratislava založili v roku 1929 a predsedom bol Viliam Lénart. Bol to prvý židovský plavecký klub v hlavnom meste a stretávali sa v ňom desiatky mladých. Klub dosiahol pozoruhodné úspechy doma aj vo svete.

Už v roku 1931 sa jeho člen Pavol Šteiner stal držiteľom československého rekordu na 100 metrov voľným spôsobom, neskôr aj autorom 38 československých rekordov. Ako reprezentant ČSR vo vodnom póle sa aktívne zúčastnil olympijských hier 1928 v Amsterdame a na Majstrovstvách Európy 1931 bol s mužstvom piaty. Počas existencie klubu BKB jeho plavci vytvorili, respektíve zlepšili vyše 60 celoštátnych rekordov a reprezentovali československé plávanie na medzinárodných pretekoch.

V roku 1936 klub postihli sankcie, pretože jeho plavci sa odmietli zúčastniť na berlínskej olympiáde. Veľká časť z nich sa zachránila tým, že emigrovali zo Slovenska. Medzi nimi aj Marta Krállová, ktorá si zo Slovenska nezobrala nič iné, len svoje plavky BKB. Práve tieto plavky si po tom, ako boli odborne ošetrené, môže verejnosť pozrieť v SNM – Múzeu židovskej kultúry v jeho sídle na Židovskej ulici 17 v Bratislave a to denne, okrem soboty od 11:00 do 17:00.

Múzeum židovskej kultúry

Múzeum židovskej kultúry sa zameriava na vývin duchovnej a hmotnej židovskej kultúry a dokumentáciu holokaustu na Slovensku. Jeho snahou je zachrániť pred zničením, zabudnutím alebo vývozom do zahraničia judaiká - dokumenty, obrazy či spomienkové predmety a predstavovať ich verejnosti na výstavách.

Pri otvorení múzea v roku 1993 bolo v zbierke múzea len 5 percent vlastných predmetov, ktoré múzeum kúpilo a zvyšných 95 percent predmetov požičali múzeu rôzne židovské náboženské obce. Dnes má múzeum v zbierkach požičaných iba 20 kusov a polovicu celej zbierky vlastní vďaka darcom. Každý dar pritom múzeum odborne spracuje, ošetrí a sprístupní verejnosti. Viac o činnosti múzeí zo siete SNM možno nájsť na webstránke národného múzea – http://www.snm.sk.