Naozaj je stredozemská strava taká zdravá? Toto sa stane, ak ňou nahradíte západnú kuchyňu

Stredomorská strava je označenie, ktoré opisuje spôsob stravovania inšpirovaný tradičnou talianskou a gréckou kuchyňou. Medzi jedlá, ktoré uprednostňuje, patria celozrnné obilniny, množstvo zeleniny a ovocia, strukoviny, orechy a semiačka, ryby a byliny. Hlavný zdroj pridaného tuku v rámci stredozemskej stravy tvorí olivový olej.

Stredomorská strava sa často opisuje ako jedna z najzdravších na svete najmä preto, že podľa početných výskumov dokáže efektívne chrániť pred vznikom srdcovo-cievnych ochorení. Ak sa však pre ňu rozhodnete bez náležitej prípravy, môže vám privodiť nechcené príznaky.

Riziká stredomorského stravovania

Univerzita v nórskom Osle prišla s prekvapivým tvrdením, že prechodom z klasickej „západnej stravy“ na neorganickú stredomorskú stravu riskujeme až trojnásobné zvýšenie príjmu pesticídov, čo môže mať neblahý účinok na imunitu.

Tradične spracované ovocie a zelenina podľa vedcov prenáša viac kontaminantov životného prostredia a ohrozuje aj plodnosť a vývoj detí. Kameňom úrazu sú pritom najmä ovocie, zelenina a obilniny.

Najväčším problémom stredomorskej stravy je neorganické pestovanie. Ak by ste prešli na takýto jedálniček s tým, že by ste kupovali len organicky spracované plodiny, dokázali by ste redukovať množstvo pesticídov až o 90 percent.

Niektoré z kontaminantov, ktoré štúdia skúmala, sú známe kvôli pôsobeniu na telesné hormóny. „Máme čoraz viac dôkazov o tom, že tieto toxíny oslabujú imunitnú odpoveď a pravdepodobne aj plodnosť,“ vysvetľuje mikrobiológ Carlo Leifert.

„Hormonálna nerovnováha môže tiež negatívne ovplyvniť rast a vývoj detí,“ pokračuje Leifert. „Konvenčne kultivované ovocie, zelenina a celozrnné obilniny sú hlavnými pôvodcami environmentálnych kontaminantov získavaných zo stravy. Keďže tieto jedlá sú základom stredomorskej stravy, tí, ktorí ich jedia, prijímajú desaťnásobné množstvo kontaminantov v porovnaní s tými, ktorých strava sa skladá prevažne z organicky kultivovaných jedál.“

Leifert dodáva, že aj ryby z voľného chovu a farmy sú zdrojom environmentálnych kontaminantov, ale väčšinou v oveľa menšom množstve.

Štúdie sa zúčastnilo 27 britských študentov, ktorí najprv týždeň jedli „tradičné“ britské jedlá a každé z nich si zapísali. Na záver im odobrali vzorky moču a na dva týždne ich transportovali na farmu na Kréte.

Štrnásti študenti na Kréte jedli tradične kultivované jedlo a trinásti boli na strave pozostávajúcej z organických produktov. Vedci potom opäť otestovali vzorku moču každého účastníka. Dobrovoľníci nakoniec strávili ďalší týždeň nazad v Británii, kde mali jesť tradičnú domácu stravu.

„Skupina, ktorá sa stravovala stredomorsky s konvenčne spracovanými potravinami mala v moči trojnásobné množstvo environmentálnych kontaminantov oproti obdobiu, keď jedli obvyklú západnú stravu,“ vysvetľuje Leifert.

Podľa Leiferta a jeho kolegov, ktorí spolupracovali na výskume, je ešte priskoro na to, aby sme hovorili, že stredomorská strava s neorganicky spracovanými potravinami celkovo škodí zdraviu. Okrem toho treba dodať, že environmentálne kontaminanty sa nám do tela dostávajú aj z iných zdrojov, ako sú krémy alebo vzduch.