Prečo sa budíme o tretej ráno a premýšľame nad najväčšími obavami?

Ak sa nadránom prebudíte a nedokážete zaspať, je veľmi pravdepodobné, že neodoláte pokušeniu premýšľať nad katastrofickými scenármi každého druhu. Takéto myšlienky pritom len ťažko dostať z hlavy.

Myšlienky, ktoré sa nám o tretej nadránom zdajú byť desivé a mučivé, počas dňa zvyknú celkom vyprchať, kvôli čomu sa zdá, že sú celkom iracionálne a v podstate zbytočné. O tom, že to nie je tak celkom pravda, ale svedčí niekoľko výskumov.

Čo sa deje s telom o tretej nadránom

V rámci bežného spánku dochádza k zvratu, ktorý nastáva okolo tretej až štvrtej nadránom. Telesná teplota v tejto chvíli začne stúpať, potreba spánku klesá, produkcia spánkového hormónu melatonínu vrcholí a hladina stresového hormónu kortizolu stúpa. Inak povedané, telo sa pripravuje na nastávajúci deň.

Je pozoruhodné, že k tejto komplikovanej aktivite dochádza bez ohľadu na podnety z vonkajšieho prostredia, ako je svitanie. Príroda sa totiž už dávno postarala o to, aby ľudské telo pochopilo dôležitosť východu a západu slnka, a tak ho obdarila cirkadiánnym rytmom, alebo vnútornými hodinami.

V skutočnosti sa pravidelne prebúdzame niekoľkokrát za noc, a nie len medzi treťou a štvrtou hodinou. V prípade, že je spánok kvalitný, si tieto krátke záblesky vedomia vôbec nevšimneme. Stačí však trocha stresu, a z každého prebudenia sa stane vedomá činnosť. Stres je tiež kľúčovým hráčom pri nespavosti.

Stres z toho, že sme hore vtedy, keď by sme mali spať, podporuje úzkostné myšlienky, a telo tak intenzívnejšie reaguje na každé prebudenie. Pri takýchto problémoch sa ako riešenie ponúka kognitívno-behaviorálna terapia.

Prečo práve katastrofické myšlienky

Fyzicky a kognitívne sa medzi treťou a štvrtou nadránom nachádzame v bode, keď je telo pripravené na obnovu fyzických a emocionálnych síl. To zároveň znamená, že ich v tomto čase máme najmenej.

Uprostred noci nám chýbajú aj ďalšie zdroje potrebné pre život, ako je spoločenský kontakt, kultúrne zázemie a mechanizmy, pomocou ktorých sa vyrovnávame s okolnosťami každodenného života.

Uprostred noci sa teda bez akejkoľvek obrany ocitáme zoči-voči vlastným myšlienkam. Je pochopiteľné, že bez patričných zbraní sa nám zdá každý problém ako neriešiteľný. Hneď ako vyjde slnko sa začneme venovať bežným činnostiam, a problém zrazu akoby sa vyparil.

Pravda je celkom prostá – naša myseľ o tretej ráno jednoducho nehľadá riešenia problémov. Môžeme si síce myslieť, že analýza ťažkostí povedie k odpovediam, ale pravdepodobnosť tohto scenára je veľmi nízka. To, čo naozaj robíme, sa volá inak – obávame sa.

Obavy sú myšlienky, pri ktorých dokážeme identifikovať problém a analyzovať ho do najmenších podrobností. Výsledkom je imaginárna tvorba najhorších možných scenárov, pri ktorých nezohľadňujeme možnosti, akými by sa dali riešiť.

Čo sa s tým dá robiť

Všimli ste si, že myšlienky, ktoré máme nad ránom, sú vždy zamerané na nás samých? V tichej temnote spálne je ľahké skĺznuť do priepasti egocentrizmu, ktorý neprináša nič iné, ako je vina či ľútosť.

Budhizmus poskytuje riešenie pre tých, ktorí ho vyznávajú. Podľa tohto náboženstva je koncept „ja“ len ilúzia, a táto ilúzia je zdrojom všetkých našich obáv. Ak ale nie ste priaznivcom orientálnych filozofií, nezúfajte. Podobnú techniku vysporiadania sa s negatívnymi myšlienkami na západe označujeme ako mindfulness.

Podstatné je upriamiť pozornosť na zmyslové vnímanie. Zamerajte sa na zvuk dýchania. Keď sa vám hlavou začnú preháňať myšlienky, opäť sa vráťte k zvuku svojho dychu. Ak tento postup nezaberá ani po 15 až 20 minútach, zvoľte inú techniku – napríklad vstaňte z postele a choďte si niečo prečítať, kým vás nezmôže únava.