Správa OSN: Covid nespomalil pokračujúcu klimatickú zmenu

Podľa expertov nič nenasvedčuje tomu, že by sme boli opäť ekologickejší, keďže emisie oxidu uhličitého po dočasnom poklese v dôsledku spomalenia ekonomiky opätovne rýchlo rastú a ani zďaleka sa nepribližujú k cieľom parížskej klimatickej dohody.

Koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére naďalej dosahuje rekordné hodnoty, čo zapríčiní nebezpečné otepľovanie planéty v budúcnosti, vyplýva zo správy, ktorú vydala OSN v spolupráci so Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) a ďalšími svetovými vedeckými skupinami. Správa obsahuje najnovšie vedecké údaje a zistenia súvisiace so zmenou klímy.

Podľa tohto dokumentu rastúce teploty podnecujú ničivé extrémne počasie na celom svete, pričom majú vplyv aj na svetové ekonomiky a spoločnosti. Priemerná globálna teplota za posledných päť rokov patrila k najvyšším v histórii meraní, pripomenuli vedci a varovali, že existuje čoraz väčšia pravdepodobnosť, že globálny nárast teploty presiahne v priebehu piatich rokov hodnotu 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.

Aj napriek ambicióznym opatreniam zameraným na obmedzenie emisií skleníkových plynov bude hladina mora podľa správy naďalej stúpať a ohrozovať nízko položené ostrovy a obyvateľov žijúcich v pobrežných oblastiach na celom svete.

„Tento rok je kritický, čo sa týka opatrení v oblasti klímy. Táto správa OSN a svetových partnerských vedeckých organizácií poskytuje holistické hodnotenie najnovších vedeckých poznatkov o klíme. Výsledkom je alarmujúce zhodnotenie, ako ďaleko sme od správneho smeru,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres.

Poukázal na tohtoročné opätovné zvýšenie emisií fosílnych palív, rast koncentrácie skleníkových plynov a závažné poveternostné udalosti, ktoré majú vplyv na zdravie, životy a živobytie ľudí na všetkých kontinentoch.

„Pokiaľ nedôjde k okamžitému, rýchlemu a značnému zníženiu emisií skleníkových plynov, dosiahnuť limit 1,5 stupňa Celzia nebude možné, čo bude mať katastrofálne dôsledky pre ľudí a planétu, od ktorej sme závislí,“ varoval Guterres.

Parížska klimatická dohoda z roku 2015 si za cieľ stanovila práve limit 1,5 stupňa Celzia, čo má zabrániť najhorším dosahom globálneho otepľovania, ktoré má za následok vlny horúčav, extrémne búrky, nedostatok vody a sucho.