Na nahradenie plynu bude treba strojnásobiť výrobu elektriny, upozorňujú plynári

I keď Európska únia s využitím zemného plynu v budúcnosti neráta, na Slovensku a tiež v ďalších krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) bude zemný plyn nenahraditeľný aj v nasledujúcich desaťročiach. V súčasnosti totiž zabezpečuje takmer dvojnásobok dopytu po energiách ako elektrina. Vyplýva to z diskusie na Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

„Spotreba elektrickej energie na Slovensku je necelých 30 terawatthodín (TWh) a oproti tomu spotreba plynu je na úrovni takmer 55 TWh,“ uviedol prezident SPNZ Tomáš Malatinský. Hoci EÚ tlačí na odchod od fosílnych palív, a tým aj od zemného plynu, v čo najkratšom čase, bude podľa Malatinského potrebné prechodné obdobie, v ktorom sa bez zemného plynu nezaobídeme. Tým skôr, že súčasne sa nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách budú odstavovať uholné elektrárne.

Kedy bude možné zemný plyn nahradiť vodíkom alebo bioplynom, nie je podľa šéfa slovenských plynárov jasné. „Je v tom veľa otázok, a niektorí si myslia, že obdobie, po ktoré sa bude plyn stále používať, bude dlhšie, ako si myslíme," tvrdí Malatinský.

Krajiny V4 sú pomerne silno plynofikované a v nedávnej minulosti boli dokončené plynovodné prepojenia Slovenska s Maďarskom, prepojenie s Poľskom je tesne pred dokončením, čo umožní diverzifikáciu dodávok plynu. Práve Poľsko v súčasnosti čelí silnému tlaku na odstavenie svojich uholných elektrární a plánuje ich nahradiť plynovými. Riaditeľ rozvoja trhu s plynom spoločnosti GAZ System Slawomir Sieradzki hovorí až o zdvojnásobení potreby plynu v Poľsku.

Malatinský, ale napríklad aj viceprezident pre medzinárodné vzťahy maďarského regulačného úradu pre energetiku a verejné služby Pál Ságvári vidia úlohu zemného plynu v budúcnosti aj ako najvhodnejšieho energetického nosiča na zabezpečenie stability elektrickej siete.

Plynári sú znepokojení nejasným postojom predstaviteľov Európskej komisie (EK) k využívaniu alternatívnych palív, ale aj zemného plynu pri dosahovaní cieľov uhlíkovej neutrality do roku 2050 či balíka Fit for 55, o ktorom sa v súčasnosti rokuje. Podľa Malatinského idú súčasné návrhy na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % oproti roku 1990 do roku 2030 proti záujmom niektorých štátov a to tak, že neakceptujú technologickú neutralitu. Napríklad v oblasti dopravy tak podľa prezidenta SPNZ únia uprednostňuje elektromobilitu pred pohonom automobilov obnoviteľnými plynmi. Viac priestoru pre rozhodovanie štátov o spôsobe znižovania emisií by privítal aj námestník Ministerstva priemyslu a obchodu ČR René Neděla.