Užívanie antibiotík má dlhodobé následky, vie dokonca ovplyvniť aj dĺžku života

Vznik rozličnej štruktúry bunkového mikrobiómu pri užívaní antibiotík vedie k zmene očakávanej dĺžky života. Toto zistenie priniesol výskum publikovaný v žurnále Cell Reports po tom, ako to potvrdili pokusy na myšiach.

Austrálčania z Flindersovej univerzity a Juhoaustrálskeho inštitútu zdravotníctva a medicínskeho výskumu objasnili spojitosť medzi mikrobiómom, ktorý sa usádza v črevách po užívaní antibiotík, a skrátenou dĺžkou života u myší.

Daný výskum je prvý na svete, ktorý sa experimentálne pokúsil špecifikovať dlhodobé následky užívania antibiotík u inak zdravých zvierat v rámci celej ich dĺžky života.

„Prvýkrát sme pozorovali vplyv, ktorý zanecháva zmenený mikrobióm čriev po užívaní antibiotík v mladosti na celý neskorší život myší,“ konštatuje vedúci výskumu David Lynn.

Autori vysvetľujú, že dlhodobé užívanie antibiotík výrazne ochudobňuje rozmanitosť črevnej mikroflóry, a v črevách zvierat formuje jeden z dvoch typov mikrobiotickej kultúry. V prípade tvorby kultúry, ktorá dostala názov PAM I, dochádza najmä k tvorbe grampozitívnych baktérií rodu Erysipelotrichaceae (Turicibacter), a v prípade PAM II k tvorbe Lachnospiraceae (Blautia a Coprococcus).

„U myší s mikrobiómom PAM II sme v neskoršom veku zaznamenali vyššiu inzulínovú rezistenciu, čo poukazuje na metabolickú dysfunkciu. Okrem toho mali výrazne vyššiu mieru zápalu v rôznych tkanivách, vrátane krvi, pečene a mozgu,“ vysvetľuje Lynn.

Myši v skupine PAM II podľa Lynna umierali dvakrát častejšie ako myši z druhej skupiny, a to aj napriek tomu, že sa narodili v tom istom období a užívali rovnaký typ antibiotík ako myši, u ktorých sa utvoril mikrobióm PAM I.

Rozdiely medzi dvoma skupinami pretrvávali po celých 102 týždňov trvania experimentu. Myšiam v skupine PAM II nepomohol ani fakt, že ich mikrobióm sa vrátil do pôvodného stavu niekoľko týždňov po doužívaní liekov. Rýchlo u nich došlo k tvorbe vedľajších účinkov súvisiacich s poruchami metabolizmu a zápalom.

„Náš výskum dokazuje, že mikrobióm, ktorý osádza črevá po užívaní antibiotík, dokáže preprogramovať imunitu cicavcov na dlhú dobu, čo má vplyv nielen na metabolizmus, ale aj dĺžku života,“ dodáva Lynn.

To, že na vine nie sú samotné lieky, ale mikrobióm, ktorý vzniká po ich užívaní, vedci dokázali pomocou modelu myších čriev bez akejkoľvek mikroflóry. Do tohto modelu osadili kultúry PAM I a PAM II, pričom v črevách došlo k podobným zmenám, aké bolo možné pozorovať u živých myší.