Toto sa vám stane s mozgom len po ôsmich týždňoch pravidelného meditovania

O meditácii sa dnes už nehovorí len v súvislosti s budhistickými mníchmi a tajomstvami orientálnej filozofie. Meditovanie je už bežnou súčasťou čoraz väčšieho počtu ľudí zo Západu, ktorí v ňom nachádzajú uvoľnenie aj hlbšie poznanie samého seba.

Z vedeckého hľadiska sa meditácia popisuje len ťažko, no pri jej účinkoch na zdravie sme si už istejší. Výskum publikovaný v žurnále Science Reports nám totiž dokazuje, že ľudia, ktorí pravidelne meditujú, premýšľajú rýchlejšie ako ostatní.

Podľa vedcov nám meditovanie dodáva schopnosť rýchlo „prepínať“ medzi dvomi hlavnými stavmi vedomia, pričom výsledky sú pozorovateľné už po ôsmich týždňoch.

„Tibeťania majú pomenovanie pre túto schopnosť prepínať medzi dvoma stavmi,“ podotýka autor štúdie George Weinschenk. „Volajú to mentálna prispôsobivosť, schopnosť pretvárať vlastnú myseľ.“

Štúdia pozorovala desiatich vysokoškolských študentov, ktorí za zapísali na hodiny meditovania s Weinschenkom. Každý z ich na začiatku kurzu a následne po dvoch mesiacoch podstúpil vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Študenti sa v rámci meditácie mali zamerať na jednu konkrétnu vec. Mohol to byť ich dych, bod na stene alebo ľubovoľná veta. Ak im myšlienky „utiekli“, ich úlohou bolo pokojne ich priviesť späť k zvolenej veci. Takto meditovali 10 minút päťkrát do týždňa a svoje skúsenosti si zaznamenávali do zápisníka.

Weinschenk v štúdii poznamenáva, že iba dvojmesačný meditačný tréning stačil na to, aby došlo k zlepšeniu funkčnej prepojenosti jednotlivých oblastí mozgu, ktorej účinky bolo možné pozorovať aj vtedy, keď účastníci práve nemeditovali.

„Meditačný tréning má výrazný vplyv na funkčnú prepojenosť mozgových oblastí, ale nie na celkovú štruktúru mozgu.“

Ak chcete pochopiť, čo tieto vedecké poučky znamenajú, musíte sa najprv oboznámiť s dvoma základnými stavmi vedomia, ku ktorým má mozog prístup. Prvý je ten, ktorý sa v hlave bežne odohráva, keď práve nespíme. Tento stav je pasívnejší a zodpovedá napríklad aj za snívanie s otvorenými očami.

O druhom stave vedomia hovoríme v prípade, keď sa orientujeme na dosiahnutie cieľa. Takéto vedomie je aktívne najmä vtedy, keď si predstavujeme funkčnosť objektov a interakcie medzi nimi.

Vďaka Weinschenkovej štúdii dnes vieme, že meditácia po ôsmich týždňoch zlepšuje prepojenie medzi týmito stavmi vedomia navzájom a medzi každým z nich a vizuálnym kortexom. Účinky sú nepopierateľné aj v prípade úplných začiatočníkov.

V praxi to znamená, že meditácia vám dodáva schopnosť v bežnom živote „sa prepnúť“ zo zasnených myšlienok na sústredenie sa na konkrétnu vec.

Docentka Weiying Daiová, ktorá sa v rámci svojej profesie venuje predovšetkým pacientom s Alzheimerovou chorobou, podotýka, že ďalší výskum tejto problematiky by sa mal v budúcnosti zamerať aj na starších ľudí a pacientov s kognitívnymi poruchami.

„Chcem zistiť, či zmeny mozgu spôsobené meditáciou dokážu podporiť kognitívny výkon,“ hovorí Daiová. „Vypracovala som návrh a snažím sa získať granty aj na takýto výskum.“