Na intelekt vplýva aj ročné obdobie. V tomto čase nám najlepšie slúži pamäť

Vošli ste do kuchyne, ale už neviete, po čo? Predstavil sa vám niekto nový, no vy ste hneď zabudli jeho meno? Alebo ste pri čítaní knihy zabudli, čo sa písalo v predošlej kapitole?

S takýmito výpadkami krátkodobej pamäte má skúsenosť každý z nás. Oveľa viac sa však prejavujú počas zimy, a nie je to náhoda.

Experti z Bradfordskej univerzity v Anglicku testovali pamäťové schopností potkanov za rôznych slnečných podmienok. Prišli na to, že medzi chabou pamäťou a dlhými zimnými nocami existuje „výrazné“ spojenie, ktoré pravdepodobne badať aj u ľudí.

Podľa autorky štúdie, doktorky Gisely Helferovej, u cicavcov možno tento jav prirodzene vysvetliť. „V lete zvieratá priberajú, čo ich pripravuje na zimu, ale tiež to pomáha s chodom niektorých telesných funkcií, ako je rozmnožovanie,“ tvrdí Helferová. „Ale počas zimy, keď nie sú dostupné zdroje jedla ani dostatok slnečného svetla, telo vypína mnohé funkcie.“

Kognitívne funkcie, a to zvlášť učenie a pamäť, sú energeticky náročné, a tak sa môžu ako prvé stať obeťou nedostatku slnka.

Vedci pri výskume využili prirodzenú zvedavosť potkanov a ich nadšenie z objavovania nových vecí. „V podstate sme potkany umiestnili do komory, kde mohli preskúmať dva predmety,“ opisuje Helferová.

„Postavili sme ich pred nový predmet a merali sme čas, ktorý strávili skúmaním tohto predmetu. Pri bezchybnej krátkodobej pamäti by mali venovať viac času novému predmetu, ale pri poškodení budú obidva predmety skúmať rovnako dlho, lebo im obidva budú pripadať ako nové,“ vysvetľuje vedkyňa.

Na základe niekoľkých už vykonaných štúdií, podľa ktorých má strava takisto vplyv na kvalitu krátkodobej pamäte, vedci kŕmili potkany stravou s vysokým alebo nízkym obsahom tukov. Ani v jednom prípade ale nedošlo k zmene.

„Predpokladali sme, že strava s vysokým obsahom tuku by mala negatívne pôsobiť na pamäť, ale aj zvieratá s nízkym príjmom tukov mali po krátkodobom kontakte so slnečným svetlom ťažkosti,“ zdôrazňuje Helferová.

O tom, či možno ľudí považovať za sezónne tvory, a teda do akej miery sa táto problematika týka aj ich, sa podľa vedkyne dá polemizovať. Na druhej strane treba pripomenúť, že dĺžka dňa počas ročných období pôsobí aj na správanie nesezónnych tvorov (v zime sa napríklad častejšie vyskytuje depresia, úzkosť a stres).

Podľa Helferovej jej výskum, publikovaný v žurnále Physiology and Behavior, otvára dvere vzniku nových liečiv, ktoré by pomocou pôsobenia umelého svetla mohli zmierňovať alebo odstraňovať príznaky sezónnej afektívnej poruchy, depresie, úzkosti či stresu.