Viac ako tretina Slovákov si vlani nemohla dovoliť týždňovú dovolenku

Na Slovensku pociťovalo vlani materiálnu depriváciu 12,6 % obyvateľov, čo predstavovalo 677.000 osôb. Ich počet a podiel sa za posledných desať rokov výrazne znížil. Ide o ľudí, ktorí uviedli tri či viac z deviatich nedostatkov týkajúcich sa financovania vybraných tovarov a služieb nevyhnutných pre bežný život. Vyplýva to z európskeho zisťovania EU SILC 2020, ktorého výsledky aktuálne zverejňuje Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Predmetom zisťovania EU SILC 2020 je každoročne celkovo deväť nedostatkov, položiek materiálnej deprivácie, ktoré ponúkajú obraz o počtoch či podiele osôb čeliacich vynútenému nedostatku aspoň v troch z celkovo deviatich položiek finančnej záťaže a vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby.

Pri všetkých zisťovaných nedostatkoch sa situácia v porovnaní s rokom 2019 zlepšila. Okrem jednej položky sa zlepšila aj v dlhodobom horizonte. „V roku 2020 sa pravidelné zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností uskutočnilo medzi prvou a druhou vlnou pandémie nového koronavírusu a ešte neodráža jej možné negatívne dôsledky. Vplyvy pandémie na životnú úroveň budeme vidieť z tohtoročného zisťovania EU SILC,“ skonštatoval riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha.

Takmer 35 % obyvateľov Slovenska si v roku 2020 nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna obyvateľov SR. Druhým najčastejším problémom Slovákov bola neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov, čo uviedlo 1,4 milióna osôb, teda 26 % populácie. Na treťom mieste bola neschopnosť zabezpečiť si mäsité jedlo každý druhý deň, čo si nemohlo dovoliť takmer 12 % slovenskej populácie.

Pri schopnosti zaplatiť si týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok majú na Slovensku problém najmä ľudia v Banskobystrickom či Prešovskom kraji (42 až 45 %). V Bratislavskom kraji uvádzala tento nedostatok len pätina osôb. Zaplatiť si týždňovú dovolenku je súčasne najväčším problémom pre osamelých seniorov. Výrazným problémom to je aj pre domácnosti, kde žijú dvaja dospelí s tromi a viac deťmi. „V dlhodobom horizonte sa však situácia výrazne zlepšovala. Problém uhradiť si týždňovú dovolenku malo pred desiatimi rokmi takmer o 900.000 viac ľudí ako v roku 2020,“ priblížil Vlačuha.

Druhým najčastejším problémom boli malé finančné rezervy, respektíve riešenie neočakávaných finančných výdavkov. V rámci regiónov sa tento problém v roku 2020 najčastejšie vyskytoval v Bratislavskom (36 % obyvateľov) a Banskobystrickom kraji (31 % obyvateľov). Neočakávané výdavky sú podľa Vlačuhu najväčším problémom pre neúplné domácnosti s deťmi. Je to pre nich väčší problém, ako si zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok.

Tretím najčastejším nedostatkom materiálnej deprivácie na Slovensku je možnosť mať mäsité jedlo aspoň každý druhý deň. Najvypuklejší bol tento problém v Banskobystrickom kraji, čo uviedlo 22 % jeho obyvateľov. V Bratislavskom či Nitrianskom kraji malo podľa ŠÚ SR tento problém menej ako 7 % obyvateľov. Z hľadiska jednotlivých typov domácností sa tento nedostatok dotýkal najmä neúplných domácností s deťmi, ale aj osamelých seniorov.

V roku 2020 si zároveň celkovo 7,7 % Slovákov nemohlo dovoliť automobil a 6,7 % priznalo nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním alebo pravidelnými službami. Súčasne 5,7 % obyvateľov si finančne nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Aj pri týchto troch nedostatkoch sa však situácia na Slovensku medziročne zlepšila.

Zisťovanie EU SILC sa uskutočňuje vo všetkých členských štátoch EÚ podľa jednotnej metodiky, na Slovensku od roku 2005. Výberové zisťovanie EU SILC 2020 sa uskutočnilo formou terénneho zberu dát prostredníctvom dotazníkov v zhruba 6500 náhodne vybraných domácnostiach v takmer 400 obciach a mestách Slovenska.