Liek na rakovinu a demenciu sa môže skrývať v tomto živočíchovi

Vedci z univerzity v Bradforde tvrdia, že rypoš lysý je priam zázračným tvorom biologického sveta. Veria, že jeho DNA by mohla obsahovať tajomstvo rozvoja imunity proti rakovine a mnohým ďalším degeneratívnym stavom. Tieto závery zverejnili v časopise International Journal of Molecular Sciences.

Na rozdiel od myší a normálnych potkanov, ktoré majú priemernú dĺžku života asi dva roky, sa rypoš lysý dožíva ohromujúcich 40 až 50 rokov! Podľa vedcov je kľúčom k dlhému životu ich jedinečný systém opravy DNA, ktorý zabraňuje vzniku rakoviny a chorobám, ktoré sa vyvíjajú s pribúdajúcim vekom. Sherif El-Khamisy v tlačovej správe univerzity uviedol:

"Rypoše lysé sú fascinujúce stvorenia, v neposlednom rade preto, že majú tak dlhú životnosť v porovnaní s inými hlodavcami rovnakej veľkosti. Tiež netrpia poruchami súvisiacimi s vekom, ako sú rakovina, demencia a neurologický úpadok. Snažíme sa pochopiť, čo ich robí tak odolnými, a potom sa pokúsiť využiť tieto vedomosti na to, aby sme prišli s novými spôsobmi liečby rakoviny a stavov, ako je demencia, u ľudí. Nejde o predĺženie života, ale o predĺženie kvality života.“

Imunita voči rakovine a bolestiam

Výstižne pomenovaný rypoš lysý je poväčšine bezsrsté zviera, ktoré dorastá do veľkosti 33 centimetrov. Vedci zistili, že rypoše lysé sú imúnne nielen voči rakovine, ale aj voči určitým druhom bolesti. Napríklad ich netrápia bolesti po bodnutí hmyzom a popŕhlení. Je zaujímavé, že zatiaľ čo prežijú väčšinu svojho života v podzemí, stále majú silný cirkadiánny rytmus, ktorý reguluje ich spánkové cykly.

Vedci vysvetľujú, že s pribúdajúcim vekom sa v našich telách hromadia poškodenia vo forme mutácií DNA. Tieto mutácie vedú k vytváraniu zle fungujúcich proteínov, ktoré poškodzujú naše bunky. To časom vedie k rozvoju chorôb súvisiacich s vekom, ako je demencia. Autori štúdie veria, že skúmanie toho, ako rypoše lysé zvládajú tieto choroby, umožní vedcom zamerať sa na rovnaké biologické spúšťače aj u ľudí.

"Toto je nová oblasť výskumu, takže stále existuje veľa vecí, ktoré nepoznáme. Napríklad Alzheimerova choroba a demencia sú spôsobené agregáciami bielkovín v mozgu, čo je pre vedcov už mnoho rokov záhadou. Existujú otázky, ako tieto proteíny vznikajú a tiež ako s nimi telo naloží. Je zrejmé, že rypoše lysé sú v zaobchádzaní s nimi oveľa lepšie ako my,“ hovorí profesor El-Khamisy. Pripomína, že ak by sme zistili, ako to robia, mohli by sme podobné systémy aktivovať u ľudí, alebo vytvoriť nástroje na predpoveď rizika rozvoja demencie alebo rakoviny vplyvom starnutia.