Iránske prezidentské voľby podľa USA neboli slobodné a spravodlivé

Ako píše agentúra AFP, ide o prvú reakciu Washingtonu na zvolenie konzervatívneho kandidáta Ebráhíma Raísího. Ten je považovaný za blízkeho spojenca najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý je v Iráne hlavou štátu a najvyššie postaveným politickým i náboženským činiteľom. Raísí bol favoritom piatkových volieb po tom, ako príslušný úrad zakázal kandidovať radu popredných uchádzačov.

Spojené štáty však budú pokračovať v nepriamych rokovaniach s Iránom s cieľom obnoviť tzv. jadrovú dohodu, dodal hovorca amerického rezortu diplomacie. Teherán a Washington na rozhovoroch vo Viedni, zameraných na záchranu tejto dohody, podľa hovorcu dosiahli „zmysluplný pokrok“.

„Budeme spolu s našimi spojencami a partnermi pokračovať v diskusiách o vzájomnom návrate k dodržiavaniu Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA),“ priblížil hovorca, pričom použil oficiálny názov spomínanej jadrovej dohody.

Dohoda so svetovými veľmocami z roku 2015 bola najznámejším úspechom vlády súčasného prezidenta Hasana Rúháního. Teherán v nej súhlasil s obmedzením nukleárneho programu výmenou za zrušenie sankcií. Nádeje Iráncov na vymanenie sa z ekonomickej krízy sa však rozplynuli, keď v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump od jadrovej dohody odstúpil a obnovil sankcie voči Iránu, ktorý okrem snahy získať jadrové zbrane obvinil z destabilizovania Blízkeho východu.

Izrael v sobotu vyjadril znepokojenie nad zvolením Raísího a zopakoval obvinenie, že Irán vyvíja svoj jadrový program na vojenské účely. Židovský štát je proti obnoveniu jadrovej dohody.

Novozvolený iránsky prezident zastáva hlboko konzervatívne názory na mnohé spoločenské otázky vrátane úlohy žien vo verejnom živote, píše DPA. Opozícia a skupiny pre ľudské práva ho obviňujú, že chce obmedziť spoločenské slobody, využívanie internetu i práva žien.