Tieto lieky na predpis môžu oslabiť účinky očkovania proti COVID-19

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je v plnom prúde a spolu s ním sa zmierňujú súčasné dopady pandémie na bežný život Slovákov. Niet viac pochýb o tom, že očkovanie nám pomáha, no ešte predtým, ako dostanete prvú dávku vakcíny, sa treba zamyslieť aj nad liekmi, ktoré pravidelne užívate.

Podľa vedcov z Michiganskej univerzity takmer 3 percentá dospelých Američanov vo veku menej ako 65 rokov pravidelne užívajú lieky na potlačenie imunitného systému. Práve tie zvyšujú riziko nakazenia ochorením COVID-19 a hospitalizácie. Výskumy tiež dokazujú, že tieto lieky znižujú účinnosť očkovania proti novému koronavírusu.

Ktoré lieky oslabujú imunitný systém?

Takzvané imunosupresíva sa spravidla predpisujú pri ochoreniach, ktoré vyvolávajú nevhodnú imunitnú odpoveď, ktorá môže viesť k poškodeniu niektorých častí tela. Ide o autoimunitné ochorenia ako reumatoidná artritída alebo lupus, pri ktorých dochádza k útoku imunitného systému na kĺby a ďalšie telesné časti.

Imunosupersíva sa predpisujú aj pacientom, ktorí čakajú na transplantáciu. Lieky v tomto prípade prikážu imunitnému systému, aby nevnímal nový orgán ako škodlivý a aby ho nenapadol. Aj niektoré typy chemoterapie v rámci vedľajších účinkov potláčajú imunitný systém.

Jedným druhom často predpisovaných imunosupresív sú steroidy. Do tejto skupiny patria liečivá ako prednizón a dexametazón, ktoré krátkodobo pomáhajú pacientom s alergickou vyrážkou, bronchitídou a zápalom prinosových dutín. Podľa reumatologičky Beth Wallaceovej z Michiganskej univerzity aj krátkodobé užívanie malých dávok steroidov predstavuje riziko infekcie a oslabenia účinkov vakcín proti koronavírusu.

„Vakcíny učia imunitný systém, ako rozoznať konkrétnu hrozbu, na ktorú v prípade opakovaného nakazenia môže potom vhodne reagovať,“ hovorí Wallaceová. Imunosupresívne lieky ale túto činnosť oslabujú, a tak u zaočkovaných pacientov môže dôjsť k pomalšej a slabšej imunitnej odpovedi po zaočkovaní.

Pomôcť si môže aj sám pacient

Niektorí pacienti užívajúci imunosupersíva si pri očkovaní môžu pomôcť sami. Do úvahy prichádza napríklad pozastavenie užívania liekov na čas potrebný pre vybudovanie imunitnej odpovede po zaočkovaní.

V prípade, že má pacient možnosť stanoviť si začiatok imunosupresívnej liečby, odporúča sa načasovať ho tak, aby bol najskôr dva týždne po očkovaní. S tým vám napokon pomôže aj lekár, na ktorého by ste sa mali v každom prípade obrátiť ešte pred očkovaním.

Wallaceová zdôrazňuje, že u každého pacienta platia iné pravidlá. „Napríklad riziko dočasného zastavenia liečby u onkologického pacienta, ktorý podstupuje chemoterapiu na vyliečenie aktívnej rakoviny, je odlišné od rizika zastavenia liečby u pacienta, ktorý sa už 10 rokov lieči na reumatoidnú artritídu.“

To isté platí aj pre samotné liečivá – každé z nich ovplyvňuje oslabenie účinku vakcín rozličným spôsobom.

Wallaceová na záver dodáva, že u pacientov užívajúcich imunosupresíva treba hovoriť aj o preočkovaní – teda podaní tretej dávky vakcíny proti COVID-19, ktorá by mohla podporiť budovanie imunitnej odpovede.

Mali by ste sa nechať zaočkovať?

Ak spadáte do kategórie pacientov, ktorí sa liečia pomocou imunosupresív, určite teraz premýšľate nad tým, či sa vám očkovanie proti koronavírusu vôbec oplatí.

Epidemiologička Meghan Bakerová, ktorá lieči pacientov s oslabenou imunitou, jednoznačne odporúča očkovanie aj vám. „Ochranný účinok sa môže rôzniť v závislosti od existujúceho ochorenia alebo imunosupresívnej terapie, ale väčšina ľudí si po zaočkovaní získa aspoň nejakú ochranu,“ hovorí Bakerová, podľa ktorej očkovanie znižuje pravdepodobnosť nakazenia a závažných komplikácií v prípade infekcie.

Keďže lieky potlačujúce imunitný systém môžu oslabiť účinky vakcín, Bakerová radí, aby pacienti aj po zaočkovaní naďalej dodržiavali opatrenia na zamedzenie šíreniu vírusu SARS-CoV-2.