Ako si spomenúť na to, čo ste zabudli? Využite tieto triky

Niektoré situácie v živote človeka sú také mimoriadne a výnimočné, že je ťažké na ne zabudnúť. Každý si spomína na deň, keď tomu druhému povedal svoje „áno“, a všetci vieme, aké bolo naše prvé zamestnanie.

Mozog ale niekedy odmieta spolupracovať, a niektoré spomienky si necháva sám pre seba. Sú však chvíle, keď by sa nám zišli aj tieto informácie, hoci si na ne nijako nemôžeme spomenúť. V takýchto momentoch sa ponúka niekoľko spôsobov, ako si osviežiť pamäť.

Ktoré spomienky nás neopúšťajú?

Zo všetkých spomienok, ktoré si za deň utvoríte, mozog začlení do dlhodobej pamäte len tie, ktoré považujete za podstatné. Rozhoduje sa tak na základe dvoch kritérií:

Emócia – svadba je príklad značne emocionálnej udalosti, pri ktorej zaznamenávaní sa aktivuje množstvo chemikálií v mozgu.

Prikladaný význam – dnes si pravdepodobne pamätáte, čo ste raňajkovali alebo čo ste mali oblečené, ale o mesiac si na tieto fakty už nespomeniete. Je to preto, že im neprikladáte veľký význam.

Ako čas ovplyvňuje pamäť

V niektorých situáciách je ťažké si spomenúť aj na špeciálne alebo významné zážitky. Z veľkej časti k tomu prispievajú faktory súvisiace s vekom.

Pamäť sa po 30-ke zhoršuje. Dôkazy hovoria o tom, že schopnosť spomínania je najpružnejšia medzi 20. a 30. rokom života. Pri oslave 50. narodenín nám frontálne laloky, ktoré zodpovedajú za spomínanie, už neslúžia tak dobre.

Spomienky časom slabnú. Ak ste si na niečo nepomysleli celé roky, sotva sa vám to pred očami odohrá tak živo ako nedávna spomienka. Ak niektorej spomienke nevenujete veľa času pri premýšľaní, mozgu dávate najavo, že nie je podstatná, a tak začne uprednostňovať iné.

Pri spomínaní potrebujeme pomoc. Keď sme mladí, na spomenutie nám stačí jediný interný popud, túžba spomenúť si. Akonáhle roky začnú pribúdať, človek sa pri spomínaní začne viac sústrediť na vonkajšie okolnosti, ako je obraz alebo zvuk.

Ako vystopovať spomienku

Pri spomínaní na skutočnosti, ktoré sa vám môžu zdať dávno zabudnuté, sa sústreďte na zmysly, ktoré ste pri tvorbe spomienky najviac využívali. Vo chvíli, keď ste zažili niečo výnimočné, sa vaše zmyslové pôžitky uložili do mozgovej kôry. Mozog si ich potom spojil do spomienky v oblasti hipokampu.

Pri spomínaní najviac pomáhajú podnety z prostredia (napríklad pieseň, ktorú ste počuli pri tvorbe spomienky) alebo podnety, ktoré sami vytvárate (napríklad pomyslenie na maturitu). Čím sú konkrétnejšie, tým je vyššia šanca, že vám oživia spomienku, ktorá s nimi súvisí.

Ako získať podnet

Pri získavaní dávnej spomienky vám možno hneď neprídu na um podnety, ktoré by s ňou mohli súvisieť. Musíte sa k nim preto prepracovať. Skúste začať napríklad týmito metódami:

• Prezrite si staré fotografie domova, rodiny alebo priateľov.
• Prečítajte si literárne dielo, ktoré ste radi čítali, keď ste boli mladší.
• Prezrite si staršie oblečenie.
• Prečítajte si starý list, e-mail, zápisník v denníku alebo novinový článok.
• Vypočujte si pieseň, ktorú ste vy alebo vaši blízki kedysi milovali.
• Uvarte si jedlo, ktoré vám často pripravovali rodičia.
• Ovoňajte niečo, čo vám môže nakopnúť pamäť, napríklad knihu, voňavku alebo jedlo.
• Navštívte miesto, kde ste predtým bývali.
• Pozrite si starý film alebo seriál.

Ako správne spomínať

K starej spomienke sa rýchlejšie dopracujete, ak budete pri spomínaní pokojne sedieť so zavretými očami. Sústreďte sa na vnútorný pohľad, zvuky, pachy, myšlienky a pocity, ktoré sa vám vybavujú.

Ak sa vám podarí uchopiť hľadanú spomienku, rýchlo si ju zapíšte, a ak je nápomocná alebo príjemná, často na ňu spomínajte. Rozpamätanie sa na jednu udalosť často vedie k spomienkam na ďalšie.