V pláne obnovy je na školstvo plánovaná alokácia vo výške 798 miliónov eur

V pláne obnovy je na oblasť vzdelávania plánovaná alokácia vo výške 798 miliónov eur, pričom na reformy inkluzívneho vzdelávania má smerovať 150 miliónov eur, na vzdelávanie pre 21. storočie 448 miliónov eur a na zlepšenie výkonu vysokých škôl ďalších 200 miliónov eur.

Hlavným cieľom v komponente, teda časti dostupnosti, rozvoja a kvality inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch je znížiť podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností, znížiť socio-ekonomický vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov a podporiť rovnosť príležitostí vo vzdelávaní. Medzi ďalšie ciele patrí zvýšenie podielu detí v predškolskom veku, ktoré sa zúčastňujú na predprimárnom vzdelávaní, zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky so špeciálnym zameraním na zdravotne a sociálne znevýhodnené deti, prispôsobenie vzdelávania individuálnym potrebám každého dieťaťa a zníženie miery preraďovania znevýhodnených detí z hlavného vzdelávacieho prúdu do špeciálneho školstva.

V predloženom materiáli sa uvádza, že sa má vykonať päť reforiem. Prvou je zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v programe predprimárneho vzdelávania od troch rokov. Druhou je definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní vrátane systému ich financovania. Ďalšou je reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí. Nasleduje implementácia nástrojov na prevenciu predčasného ukončovania školskej dochádzky a úprava F-odborov. Poslednou reformou v tomto komponente má byť podpora desegregácie škôl.

Pre kapitolu Vzdelávanie pre 21. storočie je vyčíslená suma na 448 miliónov eur. Cieľom je poskytnúť žiakom vzdelanie, ktoré je prispôsobené potrebám súčasnej spoločnosti. Všeobecným cieľom je zvýšiť gramotnosť žiakov a zručnosti potrebné pre život v globálnej a digitálnej ekonomike a spoločnosti (kritické myslenie, digitálne a mäkké zručnosti). „Kurikulárna reforma základnej školy vytvorí nový obsah vzdelávania usporiadaný do troch viacročných cyklov. Výučba bude namiesto odovzdávania hotovej informácie vytvárať situácie, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii s reálnou skúsenosťou. Nové kurikulum si bude vyžadovať zabezpečenie nových učebníc a zmenu v príprave učiteľov tak, aby boli tieto zmeny schopní aplikovať v každodennej praxi,“ uvádza sa v predloženom materiáli. Súčasne reforma posilní kvalitu zručností pedagogických a odborných zamestnancov a bude ich motivovať k celoživotnému profesijnému rozvoju.

Tretí komponent v školstve sa zameriava na zvýšenie výkonnosti vysokých škôl. „Cieľom je podporiť ich diverzifikáciu, profiláciu, inklúziu a spoluprácu so zahraničím a súkromným sektorom,“ píše sa v predloženom materiáli. Dlhodobým cieľom je, aby sa aspoň jedna slovenská univerzita umiestnila medzi TOP 500 univerzitami sveta v renomovaných akademických rebríčkoch a ďalšie univerzity sa pravidelne umiestňovali v TOP 1000.

Medzi reformy v tejto oblasti bude patriť zmena financovania vysokých škôl vrátane zavedenia výkonnostných zmlúv, zavedenie systému periodického hodnotenia vedeckého výkonu či nový prístup k akreditácii vysokoškolského vzdelávania. Ďalšia reforma sa má zamerať na riadenie vysokých škôl či na koncentráciu excelentných vzdelávacích a výskumných kapacít.