Deň sv. Valentína upriamuje pozornosť na dôležitosť vzťahov v živote človeka

S dnes už populárnym dňom zaľúbených, ktorý pripadá na 14. februára, sa viaže hlavne legenda o kňazovi zo starovekého Ríma Valentínovi, ktorý aj napriek zákazu cisára Claudia II. sobášil podľa kresťanského rituálu rímskych vojakov. Cisár vojakom zakazoval uzavrieť manželstvo, lebo si myslel, že by ich manželský život odvádzal od plnenia vojenských povinností.

Valentín považoval toto nariadenie za porušenie Božích zákonov a snúbencov tajne oddával, za čo skončil vo väzení a 14. februára 270 n. l. ho popravili sťatím hlavy. Podľa legendy pred popravou ešte stihol napísať lístok žalárnikovej dcére s vyznaním lásky. Práve tento lístok sa stal základom valentínskej tradície - tzv. „valentínky“.

Valentína neskôr vyhlásili za svätého a stal sa patrónom zaľúbených, snúbencov a mladomanželov. Sviatok svätého Valentína sa začal v katolíckej cirkvi oficiálne pripomínať v roku 496 počas pontifikátu pápeža Gelasia I.

Iná legenda hovorí, že sviatok zamilovaných sa začal sláviť v stredovekom Anglicku a Francúzsku, pretože práve v polovici februára začínajú mnohé druhy vtákov vytvárať páry.

Deň zamilovaných je už desiatky rokov populárny v Spojených štátoch amerických (USA), Austrálii, Británii, vo Francúzsku, Kanade, Portugalsku, Španielsku či Taliansku. V Japonsku napríklad dávajú dievčatá chlapcom - nie vždy manželom či snúbencom - čokoládu. Tí, čo dostali tento darček, môžu o mesiac, 14. marca, dať dotyčnej bielu čokoládu.

V Brazílii sa Deň sv. Valentína nazýva Dia dos Namorados, slávi sa podobne ako v americkej alebo európskej tradícii, ale v inom termíne - 12. júna, deň pred 13. júnom, sviatkom sv. Antona. Ten je v Brazílii obľúbený a obyvatelia tohto latinskoamerického štátu veria, že žehná mladé páry a úspešné manželstvá.

Na Slovensko sviatok zamilovaných prenikol začiatkom 90. rokov minulého storočia prevažne vo svojej komerčnej podobe. Psychologička Vlasta Romanová pre TASR uviedla: „Sviatok Valentína vnímame dnes skôr v jeho skomercionalizovanej podobe, všade na nás vyskakujú červené srdiečka a červené ružičky. Nezabúdajme však, že by to mal byť sviatok intímny. Jeho komerčná stránka môže pripomínať aj akýsi nátlak na tú časť populácie, ktorej sa až tak netýka. Sviatok má predsa prekrývať banality a teda nebyť banálnym“.

Podľa nej by tento deň nemal byť ani akýmsi odpustkom vo vzťahoch, ktoré sú „naštrbené“, ale mal by byť ubezpečením o hodnote partnera pre náš život a príležitosťou pre kultiváciu vzťahu. Aj Deň sv. Valentína môže podľa Romanovej upriamiť pozornosť na to, aké dôležité až určujúce sú pre ľudskú existencie vzťahy.

„Mali by sme tento sviatok vnímať ako symbolickú príležitosť, keď môžeme vyjadriť svoje city, tajné priania a túžby. Práve v tento deň si môžeme dovoliť priznať farbu a vyjadriť, že niekoho máme radi, že je nám niekto blízky, lebo v bežnom živote, pod nánosom každodenných banalít, romantické gestá často strácajú účinok,“ uviedla pre TASR psychologička.

Deň zaľúbených nadobudol na Slovensku aj iný rozmer - Slovenský Červený kríž v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR a hematologicko-transfúznymi oddeleniami organizujú Valentínsku kvapku krvi. Tohtoročná kampaň Slovenského Červeného kríža zameraná na bezpríspevkové darcovstvo krvi sa začína 15. februára 2021 a potrvá do 19. marca 2021.