Ľudia s duševnými problémami nie sú slabí. Výskumníci vyvrátili najväčší mýtus

O ľuďoch s duševnými problémami sa verí, že nepoužívajú stratégie na zvládanie svojich problémov a nemajú dostatočnú odolnosť. Inými slovami, ľudia s problémami s duševným zdravím sa považujú za „slabých“, keď podľahnú nezdravým spôsobom vyrovnávania sa s traumou.

Podľa výskumu publikovaného v akademickom časopise Journal of Affective Disorders Reports je to však mýtus. Výskum odhalil, že mnohí ľudia, ktorí majú problémy s duševným zdravím, sú odolní a už skúšali využiť mnoho zdravých stratégií, ako je meditácia.

Tieto zdravé stratégie skutočne fungujú, no iba do istej miery. V skutočnosti je problémom, že úroveň stresu u týchto ľudí je príliš veľká.

Prejedanie, drogy či alkohol sú až poslednou útechou

Závery vychádzajú z prieskumu medzi 509 mladými ľuďmi, ktorých sa pýtali na ich duševné zdravie a akékoľvek stratégie, ktoré používali na zvládnutie svojich problémov.

Prvá autorka štúdie Helen Stallmanová vysvetlila, že väčšina ľudí s extrémnymi problémami duševného zdravia skutočne najprv využívala zdravé techniky zvládania stresu. Až neskôr sa uchýlili k nezdravým metódam, aby sa cítili lepšie, ako je prejedanie, agresia, alkohol, drogy a sebapoškodzovanie, sociálna izolácia a sklon k samovražde.

Keď ľudia prežívali psychické ťažkosti, začali s upokojujúcimi technikami a sociálnou podporou. Keď však tieto prístupy nefungovali v zmierňovaní duševných bolestí, niektorí vyhľadali odbornú pomoc.

Akonáhle ľudia prežívali veľmi vysokú úroveň trápenia, vyrovnávali sa s tým nezdravšími metódami, ako je pitie alkoholu, užívanie drog, sociálna izolácia a horšie.

Ľudia s psychickými ťažkosťami sú tí najodolnejší, len zažívajú priveľa stresu

Stallmanová uviedla:

„To, čo sme zistili, popiera mýtus, že služby a pracovníci v oblasti duševného zdravia by mali povzbudzovať ľudí v extrémnej núdzi, aby si vybudovali odolnosť alebo sa naučili zdravé stratégie, ako sú relaxačné aktivity.

Podpora by sa nemala zameriavať na „nápravu“ osoby, ktorá trpí, ale mala by sa zameriavať na ďalšie spôsoby, ako pomôcť znížiť ich obrovské trápenie. Aj keď si môžeme o ľuďoch v duševnej núdzi myslieť, že im chýba odolnosť, sú to tí najodolnejší ľudia, ale je toho príliš veľa, s čím a musia vyrovnať.“

Stallmanová obhajuje model s názvom „Starostlivosť, spolupráca, spájanie“. Ako vysvetľuje:

„Starostlivosť je počiatočný zásah, keď je niekto rozrušený, takže naslúchajte bez prerušenia a hodnotenia ich skúsenosti. Spolupráca začína otázkou, ako sa s problémom vyrovnávajú a spojenie zahŕňa návrh, aby sa porozprávali so zdravotníckym pracovníkom, napríklad so svojím praktickým lekárom, ak sa ich situácia bude neustále zhoršovať. “