Ministerstvo pôdohospodárstva potvrdilo na Slovensku výskyt vtáčej chrípky

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR potvrdilo na Slovensku výskyt vtáčej chrípky. Nákaza bola diagnostikovaná v Bratislave a Košiciach. Vtáčia chrípka sa na Slovensku objavila aj v rovnakom období predchádzajúceho roka, pripomenul rezort pôdohospodárstva.

Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku (aviárnu influenzu) vo Zvolene oznámilo pozitívny výsledok vyšetrenia na vtáčiu chrípku u voľne žijúceho vtáctva v Bratislave a u vtáctva chovaného v zajatí v Košiciach.

Ide o výskyt nákazy u vtáctva žijúceho v Zoologickej záhrade Košice, kde uhynuli kačice, a v druhom prípade ide o výskyt nákazy u uhynutej labute veľkej z vodnej plochy Veľký Draždiak v bratislavskej Petržalke. Ide o kmeň vírusu vtáčej chrípky H5N5, ktorý súčasne cirkuluje u vtáctva v Európe.

Agrorezort vyzval chovateľov, aby boli mimoriadne obozretní. Prípadnú nákazu musia nahlásiť, a to aj v prípade podozrenia na toto ochorenie. Pri nájdení uhynutých vtákov je dôležité nedotýkať sa uhynutých tiel a túto skutočnosť nahlásiť kompetentným pracovníkom. Inšpektor veterinárnej správy vykoná obhliadku a posúdi, či uhynutý vták je vhodný na odber vzorky na testovanie. Inšpektor regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) zabezpečí odoslanie celého tela ako vzorky, prípadne neškodné odstránenie kadáveru na mieste alebo odvoz do kafilérie.

Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie vyskytujúce sa hlavne u kury domácej, moriek, kačiek, husí, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, ale aj u pštrosov či emu. Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce. Hlavnými klinickými príznakmi sú strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva. Postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky, ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov, ale aj poruchy tráviaceho a nervového systému.

V chovoch hydiny je dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou, to znamená zabezpečiť oddelenie vodnej hydiny od ostatnej. Novonakúpenú hydinu musí chovateľ umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované, hydinu vo voľnom výbehu je treba kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov.