Začínal pri džeze, preslávil ho pop. Zomrel úspešný slovenský skladateľ

Vo veku nedožitých 86 rokov zomrel v pondelok hudobný skladateľ Ivan Horváth. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo. Doplnil, že v RTVS si ho pripomenú vo štvrtok (21. 1.) o 22.30 v relácii Bez slov v Rádiu Regina.

„Cesta hudobného skladateľa Ivana Horvátha (16. 2. 1935 Bratislava – 18. 1. 2021 Bratislava) je spojená so slovenskou populárnou hudbou hneď v niekoľkých smeroch,“ priblížil Jurčo s tým, že Horváth začínal ako džezový hudobník a po čase sa preorientoval na dobovú populárnu hudbu. „Zažil, čo je to úspech populárnej pesničky, a napokon sa zameral na vyšší populár a scénickú hudbu,“ dodal.

Aký bol Ivan Horváth

Ivan Horváth sa narodil 16. februára 1935 v Bratislave. Vyrastal v rodine významného medzivojnového spisovateľa, intelektuála a advokáta, ktorý bol v čase jeho dospievania obvinený z buržoázneho nacionalizmu a väznený takmer až do predčasnej smrti v roku 1960. Budúci hudobný skladateľ študoval na bratislavskom gymnáziu a po maturite slovenčinu a hudobnú výchovu na vtedajšej Vyššej škole pedagogickej v Bratislave.

Aktívne sa hudbe začal venovať už na vysokej škole. Začínal ako džezový hudobník, hrával spolu s hudobníkmi, ako napríklad Miloš Jurkovič či Laco Deczi. Neskôr sa preorientoval na dobovú populárnu hudbu.

Koncom 50. rokov minulého storočia prišiel Horváth do Slovenského rozhlasu v Bratislave. Najprv pracoval iba počas večerných termínov pri prehrávkach hudobných rozhlasových fondov. Zároveň vyštudoval externe na Vyššej škole pedagogickej hudobnú výchovu a hru na klavíri a hudobnú teóriu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Začal sa tiež venovať kompozícii a aranžovaniu.

Inšpirovaný americkými hudobníkmi ako Quincy Jones, Oliver Nelson alebo Neal Hefti realizoval celý rad nahrávok v džezovom duchu. Známe sú napríklad jeho skladby pre Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave či Orchester Gustava Broma. V roku 1962 vyšla Horváthova skladba Siluety v podaní Bratislavského jazzového kvarteta aj na dlhohrajúcej platni Československý jazz.

V druhej polovici 60. rokov minulého storočia sa Horváth zoznámil s textárom a neskôr dramaturgom zábavnej redakcie bratislavskej televízie Ivanom Úradníčkom, ktorý ho nahovoril, aby začal pracovať v oblasti populárnej hudby. Prvý úspech dvojica Horváth – Úradníček dosiahla v roku 1970, keď na Bratislavskej lýre vyhrala s piesňou Slová, ktorú naspievala Marcela Laiferová.

V tomto období vznikla aj kniha Základy jazzovej interpretácie (1972), ktorú napísal spolu s Igorom Wasserbergerom.

V 70. rokoch zažíval Horváth v populárnej hudbe mimoriadne úspešné obdobie. Zúčastňoval sa na hudobných festivaloch a prispieval skladbami do televíznej relácia Zlatá brána. Medzi tituly, ktoré sa dostali medzi najpredávanejšie SP platne vydavateľstva Opus v celej histórii, sa zaradila aj pieseň More dvojice Horváth – Úradníček v podaní Evy Sepešiovej. Ich ďalšia pieseň Májový vánok v podaní Jany Kocianovej zasa získala v roku 1975 na Bratislavskej lýre striebornú lýru.

Po smrti Úradníčka spolupracoval Horváth s textármi, ako Ján Štrasser, Boris Droppa, Alojz Čobej alebo Jozef Augustín Štefánik. V druhej polovici 70. rokov spolupracoval aj s VV Systémom Vlada Valoviča, čo výrazne posunulo a skvalitnilo zvukovú stránku jeho piesní.

V 80. rokoch 20. storočia sa sústredil najmä na kompozíciu orchestrálnych skladieb. Mali špecifický charakter príjemných melódií na večerné a nočné počúvanie a zodpovedali požiadavkám na tento typ produkcie, ktorý bol v tomto období mimoriadne obľúbený a využíval sa aj na rozhlasovej stanici Melódia. Tieto Horváthove skladby takmer výlučne nahrával Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave, a počas svojej krátkej existencie aj Big Band Radio Bratislava.

Od roku 1975 do roku 1994 bol Horváth aj dramaturgom Tanečného orchestra Československého rozhlasu.