Stavať budovy tam, kde sa zosúva pôda, bude minulosťou

Mestá a obce by podľa nej mali rešpektovať stanoviská envirorezortu a geológov, ktorí územia podrobne mapujú. "Tieto kroky môžu nielen ochrániť majetok, zdravie a životy občanov, ale súčasne ušetria štátu množstvo financií na prieskum a sanáciu v havarijných prípadoch," uviedol predkladateľ návrhu, minister životného prostredia Peter Žiga.
Ohrozené je najmä východné Slovensko

Na zosuvy pôdy doplatilo najmä východné Slovensko po veľkých dažďoch na jar a v lete 2010. Zosúvanie poškodilo 136 rodinných domov v obciach Nižná Myšľa, Kapušany a v meste Prešov, pričom 38 domov museli zbúrať a z 11-tich museli ich obyvatelia nedobrovoľne odísť.

Ohrozených však bolo ďalších 400 stavieb. Podľa novely budú samosprávy pri územnom plánovaní povinné rešpektovať geologické údaje. Musia najmä zohľadniť údaje o zosuvných územiach, o ložiskách nerastov, o prítomnosti využiteľných zásob podzemných vôd, geotermálnej energii, starých banských dielach a podobne.
Územia so zosuvmi pôdy

Ministerstvo životného prostredia bude informovať o územiach, kde sa zosúva pôda ako aj o iných geologických hazardoch. Takto chce zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencie nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území. Štát nebude musieť dávať toľko peňazí na prieskum a vyrovnávanie zosuvov.

Na Slovensku je v súčasnosti 21-tisíc tzv. svahových deformácií. Porušujú územie veľké 257-tisíc hektárov, čo je približne 5,25 percenta rozlohy celého územia krajiny. Takmer 90 percent tvoria práve zosuvy. Tie u nás ohrozujú takmer 100 kilometrov diaľnic a ciest prvej triedy, takmer 600 kilometrov ďalších ciest, desiatky kilometrov plynovodov, vodovodov a približne 30-tisíc pozemných stavieb.