Ďuriš Nicholsonová: Nový migračný pakt je vítaný, ale je tam viacero otáznikov

Podľa jej slov by tento pakt mal predstavovať komplexnú reformu migračnej politiky EÚ a priniesť nové riešenia oproti balíku návrhov z roku 2016, ktorý obsahoval aj povinné kvóty.

Predchádzajúci návrh reformy spôsobil politický rozkol v EÚ, podpísal sa pod nárast extrémizmu a stroskotal na neochote členských štátov v Rade EÚ.

Poslankyňa v správe pre médiá ďalej uviedla, že ani nový migračný pakt „nepochoval“ tému celoeurópskeho prerozdeľovania migrantov, ako dúfali lídri blokujúcej menšiny štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko.

„Ani nový návrh od Európskej komisie nepovažujem za skutočne efektívne riešenie, pretože sa nedokáže úplne odpútať od prekonaného a nefungujúceho konceptu kvót, aj keď obsahuje viaceré zlepšenia oproti starému návrhu. Už pri prvotnom skúmaní vyvoláva tento návrh množstvo otáznikov, ako konkrétne by relokácie fungovali v praxi a kedy sa z dobrovoľného prerozdeľovania stane povinné,“ skonštatovala Ďuriš Nicholsonová.

Pakt samotný podľa nej opisuje to, ako by mala byť reformovaná migračná a azylová politika do roku 2025. Zverejnenie paktu je sprevádzané zverejnením balíka legislatívnych návrhov a nelegislatívnych oznámení, ktoré samotné budú predmetom rokovaní.

„Veľa vecí je zatiaľ otvorených. Je to prvý nástrel návrhu a teraz putuje do Rady EÚ a Európskeho parlamentu, kde očakávam búrlivé rokovania,“ opísala situáciu poslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Ten je určený ako hlavný pre reformu azylovej politiky a bude formovať pozície europarlamentu pre rokovania s členskými štátmi.

Návrh sa zameriava na viaceré oblasti migrácie – procedúry na hraniciach, návraty migrantov do krajín pôvodu či spoluprácu s tretími štátmi. V týchto oblastiach chce EK posilniť zodpovednosť najmä južných krajín za azylovú procedúru, jej zrýchlenie a efektívnejšie oddelenie ekonomických migrantov od osôb, ktoré sú odkázané na medzinárodnú ochranu.

„Pakt obsahuje aj viaceré pozitívne prvky, ktoré potrebujeme, a je v nich vidieť snaha pritlačiť najmä južné krajiny zefektívniť celkovú azylovú procedúru i procesy na hraniciach. Z pohľadu Slovenska by tieto prvky mali byť vítané a súčasná vláda by mala zvoliť konštruktívny prístup, a nie strašiť občanov konšpiráciami o tisícoch migrantov, čo bolo vizitkou minulej vlády,“ upozornila.

Vo štvrtok bude návrh predstavený predstaviteľom výboru LIBE a v októbri o ňom budú zrejme rokovať ministri v rámci Rady EÚ.

Podľa europoslankyne by mal efektívny azylový systém pomôcť tým ľuďom, ktorí azyl skutočne potrebujú a neraz končia v rukách prevádzačov, ale nemal by vytvárať nekončiacu motiváciu na príchod do EÚ pre ekonomických migrantov zavádzaním kvót či príliš benevolentnou migračnou politikou bez pák na vymáhanie spolupráce tretích krajín.

„Otázka nastavenia relokácií, respektíve iných foriem solidarity a spolupráce a zároveň efektívnejšie navracanie migrantov budú najzásadnejšími bodmi rokovaní a rozdelia členské štáty, aj nás, europoslancov,“ dodala na záver Ďuriš Nicholsonová.