Odklad daňových priznaní sa ruší, treba ich podať do konca októbra

Týka sa to tých, ktorí ich doteraz nepodali pre koronakrízu. Ku koncu septembra sa totiž skončia lex korona opatrenia v oblasti daní. Počíta s tým vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nového koronavírusu, ktorý schválil parlament 106 hlasmi. Rokoval o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Opatrenia vlády v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 v oblasti daní a účtovníctva sa rušia ku koncu septembra. Ide najmä o podanie daňových priznaní a zaplatenie daní, ktoré zákon ukladá firmám podať a zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení sa obdobia pandémie, ale aj ďalšie opatrenia v oblasti daní a účtovníctva.

V prípade podávania daňových priznaní bude stanovený fixný dátum, a teda 30. september, keď sa skončí opatrenie týkajúce sa ich odkladu. „Odvtedy začne plynúť lehota jeden mesiac od skončenia sa mimoriadnej situácie. Od 30. septembra do jedného mesiaca je potrebné podať daňové priznanie a zaplatiť daň, teda bude to 31. október 2020,“ priblížil v pléne parlamentu minister financií Eduard Heger (OĽANO) s tým, že približne 16 % subjektov ešte daňové priznania nepodalo.

Okrem toho sa návrh zákona dotýka aj ďalších oblastí, v ktorých boli posunuté termíny na splnenie daných povinností, ale po 30. septembri sa odklady rušia. Týkajú sa napríklad oblasti správy daní, dane z pridanej hodnoty, ale aj colnej oblasti či oblasti rozpočtových pravidiel. „Najneskôr do 31. decembra začnú mať termíny platnosť takú, ako mali pred pandémiou,“ doplnil Heger.

Súčasná situácia týkajúca sa nového koronavírusu neumožňuje ukončiť mimoriadnu situáciu, avšak ďalšie dlhodobejšie uplatňovanie opatrení vo finančnej oblasti zavedené zákonom lex korona by mohlo podľa rezortu financií významne zhoršiť postavenie Slovenska v medzinárodnom obchode a na svetových trhoch. „Okrem toho by mohlo dôjsť k značným hospodárskym škodám hroziacim štátu a ekonomike,“ zdôvodnil rezort financií skrátený režim.

Slovenská republika, ale aj inštitúcie Európskej únie by mohli prísť o dôležitý zdroj informácií o hospodárskom stave podnikov aj celej ekonomiky. „Hrozil by pokles daňovej disciplíny vďaka príliš dlhému odkladu plnenia daňových povinností a hrozí aj existencia vyhýbania sa daňovým povinnostiam,“ predpokladá rezort financií. Ak by sa neprijal zákon, skomplikovala by sa aj prognóza príjmov štátneho rozpočtu a mohlo by to spôsobiť výrazné odchýlky v prognóze daňových príjmov pri tvorbe rozpočtu. To by sa mohlo prejaviť vo väčšom štátnom deficite a potrebe kryť potenciálne daňové výpadky konsolidáciou, a to nežiaducou formou zvyšovania daní alebo znižovaním výdavkov štátu.