Dym z požiarov v USA pozorovali aj nad Slovenskom, z týchto miest ho vidno najlepšie

„Dym je možné zaznamenať aj opticky, treba však byť na vhodnom mieste, teda vo vyšších nadmorských výškach. V nižších polohách sa totiž častice dymu môžu opticky prekrývať s bežným antropogénnym smogom,“ uviedol pre TASR Peter Hrabčák zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Aerologického a radiačného centra v Gánovciach.

Ako dodal, v hraničnej vrstve atmosféry (vrstva tesne nad zemským povrchom vo výške približne 100 až 3000 metrov) sa nachádza pomerne veľa aerosólov, ktoré spôsobujú napríklad červené či oranžové zafarbenie oblohy pri západe slnka. Okrem smogu môže takýto jav spôsobiť prach zo Sahary či celkom bežný opar pri vlhkom vzduchu.

„Vyššie v horách, povedzme vo výške 2000 a viac metrov, sa človek niekedy dostane nad túto hraničnú vrstvu a skôr môže pozorovať javy vo voľnej atmosfére. Ak na takomto mieste vidíme zakalenú atmosféru alebo červený západ slnka, je pravdepodobné, že ide práve o častice dymu pochádzajúce zo spomínaného požiaru,“ vysvetlil Hrabčák.

Potvrdzuje to aj pozorovanie jeho kolegu, ktorý bol v pondelok 14. septembra na túre v západných Tatrách a keď sa ocitol vo výške približne 2000 metrov nad morom, videl na horizonte zreteľný sivý pás. „V tomto prípade mohlo ísť naozaj o dym z USA,“ doplnil Hrabčák.

Na pracovisku SHMÚ v Gánovciach zaznamenali výskyt dymu z USA už v sobotu 12. septembra po 18. hodine stredoeurópskeho letného času (SELČ), pričom sa nachádzal vo výške od deväť do 11 kilometrov (km) nad terénom. Počas nedele 13. septembra bola vrstva dymu zreteľne pozorovaná približne od 3. až do 15. hodiny SELČ.

Ako uviedol Hrabčák aj na sociálnej sieti, „vplyvom zostupných pohybov vzduchu v tlakovej výši bola vrstva dymu s pribúdajúcim časom detegovaná postupne v čoraz nižších hladinách troposféry. Najnižšie to bolo vo výške približne tri km nad terénom. Pozoruhodná bola v tento deň aj vertikálna hrúbka vrstvy dymu, ktorá v niektorých momentoch dosahovala až dva km.“

Dym putoval na Slovensko približne osem dní a prekonal vzdialenosť zhruba 9000 kilometrov. Už v piatok 11. septembra ho pozorovali nad Veľkou Britániou, kde spôsobil nezvyčajne oranžovú oblohu pri východe i západe slnka.

Podobné situácie sa vyskytujú pomerne pravidelne. „V roku 2019 vybuchla sopka Raikoke na Kurilských ostrovoch a čiastočky pochádzajúce z tejto explózie, presnejšie to boli drobné kvapôčky kyseliny sírovej, sa dali zaznamenať aj v našej atmosfére, konkrétne od 27. júna do 2. augusta 2019,“ uviedol Hrabčák.

Lidar, čo je prístroj, ktorý používajú na pracovisku SHMÚ v Gánovciach, zaznamenal aj dym z požiarov v Kanade v rokoch 2016 a 2017.

kam mac