Slovenskí europoslanci ocenili von der Leyenovej prejav o stave EÚ

Slovenskí europoslanci v stredu ocenili prvý prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Európskej únie.

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD, S/D) privítala zámery EK „v súvislosti s bojom proti chudobe a ochranou najzraniteľnejších skupín obyvateľstva“. Vyzdvihla aj zámer podporiť malé a stredné podnikanie (MSP), ktoré je podľa nej „chrbtovou kosťou tak európskej, ako aj slovenskej ekonomiky“. „Oceňujem tiež vyjadrenia týkajúce sa európskej minimálnej mzdy a jej významu. Tá môže nepochybne pomôcť pri znižovaní počtu osôb ohrozovaných chudobou a k postupnému zvyšovaniu životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva,“ dodala Beňová.

K prejavu sa vyjadril aj Ivan Štefanec (KDH, EĽS), ktorý privítal, že sa v ňom von der Leyenová venovala digitalizácií a digitálnej chudobe. „Tak ako v prípade boja s pandémiou, aj pri budovaní digitálnej ekonomiky musíme postupovať spoločne. Som rád, že Komisia má na zreteli potreby malých a stredných podnikov v čase krízy a deklarovala pre ne nielen finančnú pomoc, ale aj znižovanie administratívnych bariér a dokončenie spoločného trhu,“ uviedol Štefanec.

Miroslav Číž (Smer-SD, S/D) vyzdvihol, že sa predsedníčka EK v prejave venovala najmä „obnove po pandémii a budovaniu silnejšieho sveta, v ktorom žijeme“. „Som rád, že v tejto súvislosti upriamila osobitnú pozornosť aj na MSP, ktoré sú pre hospodárstvo EÚ absolútne kľúčové a ktorých podmienky sa snažím zlepšovať aj mojou prácou vo výbore INTA,“ povedal.

„(Von der Leyenová) zdôraznila nevyhnutnosť finančného posilnenia Európskej zdravotnej únie, čo by bolo isto nápomocné pre krajiny ako Slovensko v prípade prepuknutia výraznejšej druhej vlny ochorenia COVID-19,“ konštatoval Rober Hajšel (Smer-SD, S/D).

Eugen Jurzyca (SaS, EKR) privítal vyjadrenie šéfky EK o potrebe „bojovať proti byrokracii a za slobodnejší pohyb tovarov a služieb v EÚ“. Ďalej vyzdvihol, že sa v Správe o stave EÚ venovala aj fiškálnej udržateľnosti a hodnote za peniaze. „(To) je v európskych inštitúciách momentálne zriedkavý jav,“ dodal Jurzyca.

„Pekné bolo, že poďakovala ľudom, ktorí boli a sú v (koronakríze) v prvej línii,“ pokračoval Jurzyca.

Nesúhlasí však s jej vyjadrením, podľa ktorého má byť súčasný model spoločnosti „víťazstvom bohatstva nad zdravím a kvalitou života“. „Bez bohatstva nie je kvalita života a naopak. Nesúhlasím ani s tým, že EÚ má dostatočné vízie a plány a už stačí len konať. Podľa mňa víziám aj plánom chýbajú často kvalitné analýzy dopadov a najlepších praktík,“ dodal Jurzyca.

„Z prejavu je jasné, že (EK) nechce iba opravovať pandémiou zničené hospodárstvo, ale dosiahnuť digitálnu a zelenú transformáciu,“ uviedla Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS, EKR). „Stojí pred nami obrovská výzva a EÚ sa musí zlepšiť v prioritizácii, aby sme budúcim generáciám zanechali dlhodobú pridanú hodnotu a nie iba zoznam ambicióznych projektov a čo je ešte dôležitejšie - dlhov,“ pokračovala.

Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu-OD, EĽS) predsedníčka EK „jasne povedala, že Európa potrebuje po pandémii zelenú a modernú obnovu, preto je kľúčové, aby Slovensko predstavilo také reformné priority, aby sme európsky plán obnovy pretavili do čistejšej, zdravšej a vzdelanejšej budúcnosti pre našu krajinu“.

„Von der Leyenová vyzdvihla dôležitosť zelenej obnovy EÚ a predstavila nový cieľ zníženia emisií do roku 2030 o najmenej 55 percent,“ uviedol Michal Wiezik (Spolu-OD, EĽS).

„Jednou z najprogresívnejších ambícií v rámci znižovania emisií je prebudovanie energetického systému EÚ a zároveň zníženie energetickej závislosti EÚ vybudovaním vodíkových sietí a poháňaním priemyslu, najmä oceliarskeho a automobilového zeleným vodíkom,“ pokračoval Wiezik, pričom dodal, že v prejave chýbalo vyjadrenie o potrebe reformy spoločnej agrárnej politiky EÚ, ako aj „kritickej potreby ochrany ekosystémov a biodiverzity“.

„Von der Leyenová zdôraznila cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, cieľ prechodu na cirkulárnu ekonomiku, ako aj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 percent do roku 2030. Obávam sa, že 55 percent nemusí byť pre planétu dostatočných. Teraz je však rad na členských štátoch tento cieľ dosiahnuť,“ uviedol Martin Hojsík (Progresívne Slovensko, Obnovme Európu).