Albrightová dostane švédsku ľudskoprávnu cenu

Potvrdili to v utorok organizátori ocenenia. To do rúk exministerky USA za čias prezidentovania demokrata Billa Clintona poputuje spolu s odmenou v prepočte 17-tisíc eur. Podľa organizátorov si Albrightová cenu udeľovanú "za pomoc iným a boj za ľudskejší a spravodlivejší svet" zaslúžila za svoju úlohu "unikátnej ženskej líderky".

Dnes 76-ročnú ženu zároveň označili za "jedného z najpozoruhodnejších diplomatov našich čias a za priateľa, kolegyňu a vzor" Lindhovej. Tá sa v roku 2003 stala obeťou vraždy, ktorú spáchal duševne chorý mladý muž srbského pôvodu. Cenu Albrightovej odovzdajú v Štokholme 11. septembra, teda na 10. výročie Lindhovej vraždy. S exministerkou Spojených štátov sa spoja prostredníctvom videotelefónu.

Albrightová, pôvodne Marie Jana Korbelová, je pražskou rodáčkou židovského pôvodu. Spolu s rodičmi ušla pred holokaustom do Anglicka. Po vojne sa na krátko vrátili do vlasti, no pred komunizmom zase utiekli do USA. Vrchol jej politickej kariéry nastal, keď si ju Clinton vybral za šéfku svojej diplomacie.

Stala sa vôbec prvou ženou na tomto poste. Až neskôr za prezidenta Georgea Busha juniora na ňu nadviazala Condoleezza Riceová a po nej bola americkou ministerkou zahraničných vecí ďalšia žena, Hillary Clintonová. Tá však po minuloročnom znovuzvolení prezidenta Baracka Obamu svoj post uvoľnila Johnovi Kerrymu.

Albrightovej pôsobenie na čele americkej diplomacie je poznačené bombardovaním Srbska v roku 1999. To nasledovalo po jej neúspešných rokovaniach s vtedajším juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Prispela však aj k pokroku v blízkovýchodnom mierovom procese a v americkej medzinárodnej politike v oblasti kontroly zbraní a ľudských práv. Taktiež zohrala dôležitú úlohu pri prijatí Česka, Maďarska a Poľska do NATO v roku 1999.