• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Štvrtok, 28.3.2024Meniny má Soňa
Bratislava

Albrightová dostane švédsku ľudskoprávnu cenu

  • 16:57 04.09.2013
  • ŠTOKHOLM
Albrightová dostane švédsku ľudskoprávnu cenu

Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová dostane švédsku ľudskoprávnu cenu pomenovanú po bývalej šéfke diplomacie škandinávskej krajiny Anne Lindhovej.

Potvrdili to v utorok organizátori ocenenia. To do rúk exministerky USA za čias prezidentovania demokrata Billa Clintona poputuje spolu s odmenou v prepočte 17-tisíc eur. Podľa organizátorov si Albrightová cenu udeľovanú "za pomoc iným a boj za ľudskejší a spravodlivejší svet" zaslúžila za svoju úlohu "unikátnej ženskej líderky".

Dnes 76-ročnú ženu zároveň označili za "jedného z najpozoruhodnejších diplomatov našich čias a za priateľa, kolegyňu a vzor" Lindhovej. Tá sa v roku 2003 stala obeťou vraždy, ktorú spáchal duševne chorý mladý muž srbského pôvodu. Cenu Albrightovej odovzdajú v Štokholme 11. septembra, teda na 10. výročie Lindhovej vraždy. S exministerkou Spojených štátov sa spoja prostredníctvom videotelefónu.

Albrightová, pôvodne Marie Jana Korbelová, je pražskou rodáčkou židovského pôvodu. Spolu s rodičmi ušla pred holokaustom do Anglicka. Po vojne sa na krátko vrátili do vlasti, no pred komunizmom zase utiekli do USA. Vrchol jej politickej kariéry nastal, keď si ju Clinton vybral za šéfku svojej diplomacie.

Stala sa vôbec prvou ženou na tomto poste. Až neskôr za prezidenta Georgea Busha juniora na ňu nadviazala Condoleezza Riceová a po nej bola americkou ministerkou zahraničných vecí ďalšia žena, Hillary Clintonová. Tá však po minuloročnom znovuzvolení prezidenta Baracka Obamu svoj post uvoľnila Johnovi Kerrymu.

Albrightovej pôsobenie na čele americkej diplomacie je poznačené bombardovaním Srbska v roku 1999. To nasledovalo po jej neúspešných rokovaniach s vtedajším juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Prispela však aj k pokroku v blízkovýchodnom mierovom procese a v americkej medzinárodnej politike v oblasti kontroly zbraní a ľudských práv. Taktiež zohrala dôležitú úlohu pri prijatí Česka, Maďarska a Poľska do NATO v roku 1999.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Antonio Tajani označil Putinove výroky o stíhačkách F-16 za propagandu

Antonio Tajani označil Putinove výroky o stíhačkách F-16 za propagandu

DNES - 19:38Zahraničné

Ruský prezident Vladimir Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku F-16 dodanú Ukrajine Západom, dokonca aj na letiskách NATO.

Rusko tvrdí, že páchatelia útoku na koncertnú halu dostali financie z Ukrajiny

Rusko tvrdí, že páchatelia útoku na koncertnú halu dostali financie z Ukrajiny

DNES - 16:49Zahraničné

Rusko vo štvrtok uviedlo, že páchatelia minulotýždňového útoku na koncertnú halu na moskovskom predmestí dostali finančnú podporu z Ukrajiny.

Pápež slávil omšu svätenia olejov, kňazov vyzval, aby prejavovali milosť

Pápež slávil omšu svätenia olejov, kňazov vyzval, aby prejavovali milosť

DNES - 16:00Zahraničné

Pápež František na Zelený štvrtok slávil v Bazilike svätého Petra omšu svätenia olejov.

Putin nemá v pláne stretnúť sa s rodinami obetí útoku pri Moskve

Putin nemá v pláne stretnúť sa s rodinami obetí útoku pri Moskve

DNES - 13:03Zahraničné

Ruský prezident Vladimir Putin sa zrejme neplánuje stretnúť s rodinami obetí minulotýžňového teroristického útoku na predmestí Moskvy, pri ktorom zahynulo 143 ľudí.

Putin: Rusko nemá v úmysle napadnúť žiadnu krajinu NATO

Putin: Rusko nemá v úmysle napadnúť žiadnu krajinu NATO

DNES - 12:35Zahraničné

Rusko nemá v úmysle napadnúť žiadnu krajinu NATO a nezaútočí na Poľsko, pobaltské štáty ani Českú republiku.