Slovinské banky potrebujú pomoc, Ľubľana vyčkáva

Vyhlásil to v utorok hlavný ekonóm EBRD Erik Berglof. S podaním formálnej žiadosti o pomoc z krízových fondov EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) by vláda v Ľubľane nemala váhať, povedal Berglof.

"Stigma spojená s týmito programami v minulosti je pomýlená. Môžu poskytnúť veľmi konštruktívnu podporu pre ekonomiku pri riešení niektorých veľkých problémov," zdôraznil ekonóm na konferencii v slovinskom meste Bled.

Slovinská vláda predpokladá, že plán na privatizáciu viac ako desiatky štátnych firiem bude mať pripravený do konca septembra. V pondelok o tom informovala premiérka Alenka Bratušeková s tým, že všetky privatizácie sa uskutočnia formou verejného tendra. Slovinský kabinet ešte v máji špecifikoval zoznam 15 štátnych spoločností, ktoré chce odpredať do súkromných rúk v rámci stabilizácie verejných financií v snahe vyhnúť sa nutnosti požiadať medzinárodných partnerov o finančnú pomoc.

Od osamostatnenia v roku 1991 sa slovinskí zákonodarcovia predaju štátnych aktív vyhýbali a netlačila ich k tomu ani hospodárska situácia, keďže ekonomika krajiny vďaka vývozu rýchlo rástla. So začiatkom globálnej finančnej krízy však krajina skĺzla do recesie, ktorá odkryla pretrvávajúcu kultúru rodinkárstva a zlého manažmentu, vďaka ktorému sa v bankovom sektore krajiny nahromadili zlé úvery za približne 7,5 mld. eur. Rýchly predaj štátnych firiem by pomohol upokojiť investorov, ktorých už znervózňujú odklady reforiem, predovšetkým viac ako dva mesiace meškajúci presun toxických úverov na tzv. "zlú banku".