Tento spôsob dochádzania do práce sa spája s najvyšším rizikom rakoviny

Britská štúdia, ktorá pozorovala zdravie 300.000 pracujúcich celých 25 rokov odhalila, aký spôsob dochádzania do práce je najmenej zdravý. Podľa Imperial College London a Cambridgeskej univerzity sú ľudia, ktorí chodia do práce autom, náchylnejší na vznik rakoviny, srdcového ochorenia a celkovo na predčasné úmrtie ako tí, ktorí do práce cestujú bicyklom, pešo alebo vlakom.

Cyklisti obdržali v analýze najpozitívnejšie výsledky – v porovnaní s vodičmi je u nich o 11 percent nižšie riziko vzniku rakoviny a o 16 percent nižšie riziko úmrtia následkom rakoviny. Riziko srdcovo-cievnych ochorení u nich klesá až o 24 percent a riziko celkového predčasného úmrtia je nižšie o 20 percent.

Výskum, ktorý mapoval dochádzanie ľudí vo Veľkej Británii, ukázal, že bicyklom sa do práce prepravujú len 3 percentá pozorovaných ľudí. 11 percent do práce chodí pešo, 18 percent sa spolieha na verejnú dopravu a až 67 percent ľudí sa prepravuje autom.

Podľa vedcov by kráčanie či bicyklovanie cestou do práce mohlo dokonca prispieť k obmedzeniu úmrtí na srdcové ochorenia a rakovinu počas pandémie COVID-19.

„Keďže pravdepodobne dôjde k obmedzeniu kapacity verejnej dopravy, dá sa čakať, že ľudia sa začnú vracať k autám, čo by mohlo mať ničivé následky na naše zdravie a životné prostredie. Podporovaním ľudí v kráčaní a bicyklovaní by sme vedeli zabrániť dlhodobým následkom pandémie.“

Kráčanie z hľadiska zdravia obsadilo druhú priečku najvhodnejších spôsobov cestovania do práce a z nej. Nie je také efektívne ako bicyklovanie najmä preto, že nemá markantný dopad na zdravie srdca a ciev.

Mnohí chodci v Británii nevyužívajú službu auta alebo verejnej dopravy pravdepodobne preto, že nie sú takí majetní ako ostatné skupiny obyvateľstva, preto sa dá predpokladať, že už trpia ochoreniami súvisiacimi so srdcom a cievami.

Ľudia, ktorí do práce chodia vlakom, majú o 12 percent nižšie riziko vzniku rakoviny a o 21 percent nižšie riziko úmrtia následkom kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s vodičmi. Riziko úmrtia v dôsledku akejkoľvek príčiny je u nich o 10 percent nižšie.

Znečistenie v tom nehrá rolu

Horšie zdravotné výsledky ľudí, ktorí chodia do práce autom, by sa podľa autorov štúdie dali skôr pripísať nedostatku fyzickej aktivity ako vplyvu znečisteného ovzdušia.

Vnútri auta síce môže byť koncentrácia toxických častíc ovzdušia vyššia ako v exteriéri, ale keďže chodci a cyklisti dýchajú rýchlejšie, vdýchnu ich toľko isto alebo viac ako vodiči.

„Naša štúdia nerozhoduje o tom, ktoré mechanizmy sú účinnejšie, pretože tieto údaje sme nemali k dispozícii. Iné výskumy ale poukazujú na to, že fyzická aktivita je pravdepodobne dominantným faktorom, ktorý hrá väčšiu rolu ako znečistenie ovzdušia.“

Ďalšími činiteľmi, ktoré mohli rozhodnúť v prospech bicyklovania a kráčania, sú hluk a stres, ktorému je človek vystavený pri dochádzaní.

Prečo sme nespomenuli autobus?

Keď už vieme, že cestovanie vlakom je zdravšie ako cesta autom, dalo by sa predpokladať, že to tak bude aj s autobusom. Bohužiaľ, podľa štúdie jazda autobusom nie je zdravšia ako jazda autom.

Za najzreteľnejší dôvod sa dá považovať ten, že železničné zastávky nie sú umiestnené tak blízko pri sebe ako tie autobusové, preto pasažier musí prejsť pešo väčšiu vzdialenosť, kým sa dostane na vlak.

Značnou nevýhodou štúdie je to, že nebrala do úvahy stravovanie účastníkov, ich úroveň fyzickej aktivity a to, či sú fajčiari alebo majú iné ochorenia.