Ústave treba podľa Procházku vrátiť silu pri ochrane občanov

„Myslím si, že už to nepôjde žiadnou ďalšou novelou, ale len po dvoch koľajach: jednou je príprava novej spoločenskej zmluvy, ktorú by mohol a mal zastrešiť budúci prezident republiky a druhou trvanie na tom, že ju všetky orgány verejnej moci budú bezvýhradne rešpektovať,“ povedal pre agentúru SITA Procházka s tým, že Ústava potrebuje majestát a ten si získa len vtedy, ak nebude slúžiť politickým stranám na okamžité použitie pre vlastné účely, ale bude aristotelovským bodom v strede slovenského politického vesmíru.

Ústava podľa Procházku v osobe prezidenta republiky potrebuje zástancu, ktorý úradu vráti výkonnosť a dôstojnosť, napríklad svedomitým výberom ústavných sudcov a dôsledným využívaním svojich kompetencií pri ochrane ústavnosti. „Občania Slovenskej republiky si zaslúžia byť hrdí na svoj základný zákon a dať im dôvod na takúto hrdosť je povinnosťou všetkých verejných činiteľov, počnúc hlavou štátu,“ zdôraznil Procházka.

Ústava SR tvorí podľa podpredsedníčky národnej rady Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD) základný pilier našej štátnosti, ako aj právneho a demokratického systému celej našej spoločnosti. Ako povedala pre agentúru SITA, ústava definuje základné princípy spravodlivého a riadneho fungovania spoločnosti, odkazuje na naše historické korene a identitu. Občanom zas dáva istotu ich práv a povinností a chráni naše základné ľudské práva. „Naša ústava vznikla pred viac ako dvadsiatimi rokmi, patrí však k moderným a nadčasovým dokumentom,“ zdôraznila.
Ústava nemohla byť dokonalá, aby k nej neboli výhrady

Ústava SR, tak ako každá iná právna norma, nemohla byť podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského tak dokonalá, aby k nej jednotlivé politické strany, ktoré vtedy v parlamente reprezentovali nové politické prúdy, nemali výhrady.

Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, medzi také patrilo aj KDH. Ale ústava splnila podľa neho svoj význam.

„Dokázala vyváženým spôsobom jednotlivé moci v štáte nastaviť tak, aby krajina mohla fungovať. V tomto treba historický význam jej prijatia oceniť,“ konštatoval.

Ústava SR bola podľa Hrušovského prijímaná v dramatických okamihoch začiatku slovenskej štátnosti, ktoré sprevádzali dozvuky novembra ´89, vítanie a osvojovanie si demokracie a právneho štátu. „A do toho samostatná SR so všetkým, čo k štátu patrí a to je aj Ústava SR. Veľmi živo si spomínam na to obdobie. Obdobie, v ktorom sa ústava prijímala, bolo náročné. Som rád, že parlament dokázal nájsť riešenie, ktoré dokázalo silu slovenského národa a túžbu po naplnení samostatnosti,“ povedal Hrušovský.

Zmeny ústavy boli podľa Hrušovského vyvolané z rôznych dôvodov a boli rôzneho rozsahu, napríklad vstupom do EÚ, alebo postupným prichádzaním na to, že nie všetko sa dalo v čase prijímania ústavy predvídať. Prichádzali tiež nové kompetencie. „Štát začal fungovať ako samostatný subjekt medzinárodného práva. To bolo často dôvodom zmien, ktoré vylepšovali ústavný poriadok SR,“ uviedol. Také významné dni ako bolo prijatie ústavy je treba podľa Hrušovského dôstojne pripomínať a primerane si uctiť. „Aj keby to nebol deň pracovného voľna, vždy si na to spomeniem s pocitom hrdosti,“ dodal.
Ústave chýba rešpekt a úcta zo strany verejnosti

Slovenská národná strana (SNS) si vie predstaviť nevyhnutnosť ďalších zmien v Ústave Slovenskej republiky tak, aby sa striktne vyvážili občianske práva a povinnosti štátu, zadefinovali sa práva národa a zaviedla sa nulová tolerancia k rôznym výnimkám zo zákona a obmedzovaniu ústavných slobôd občanov.

Vyhlásil to prvý podpredseda strany Rafael Rafaj pri príležitosti dnešného sviatku Dňa ústavy.

Bývalá Slovenská národná rada (SNR) ju prijala 1. septembra 1992. O spomínaných zmenách ústavy by však podľa Rafaja nemala rozhodovať len právnická a politická elita, ale aj verejnosť.

"Ústave Slovenskej republiky chýba totiž to najpodstatnejšie – rešpekt a úcta zo strany verejnosti, ktorá na každom kroku vidí nedodržiavanie najvyššieho zákona v praxi orgánmi štátu, vrátane súdov a verejných činiteľov, ktorí by mali ísť príkladom. Ľuďom chýba presvedčenie o ich reálnej moci v štáte," vyhlásil prvý podpredseda SNS.

Skepsu z účinnosti najvyššieho zákona podľa Rafaja prehlbujú aj rôzne výnimky, stále obmedzovanie ich základných občianskych slobôd a čoraz väčší vplyv cudzích implementovaných noriem EÚ. "Ľudia sú čoraz viac skeptickí aj k zastupiteľskej demokracii, preto neporiadok s neustálym rozmnožovaním strán v parlamente a tzv. nezávislých či nezaradených poslancov by malo vyriešiť zavedenie imperatívneho mandátu," dodal.

Podpredseda SNS tvrdí, že namiesto rozdávania balónikov by mali poslanci na Deň Ústavy Slovenskej republiky nabrať dych a odvahu na zavedenie viazaného mandátu. Základný zákon štátu by mal tiež presnejšie definovať niektoré pojmy, napríklad ochranu a práva tradičnej rodiny a manželstvo ako výlučný zväzok muža a ženy. "Slovensku v najvyššom zákone chýba aj ústavná ochrana národných práv tak ako to majú vo svojich ústavách zakomponované napríklad Írsko, Španielsko či Francúzsko," uzavrel Rafaj.