Prečo sa u niektorých nakazených prejavujú príznaky, a u iných nie?

Koronavírus SARS-CoV-2, spôsobujúci ochorenie COVID-19, nakazil viac ako 2 milióny ľudí na celom svete, pričom má na svedomí 170.000 životov. Jednou zo zaujímavostí tohto dosiaľ celkom neprebádaného ochorenia je, že u niektorých nakazených sa neprejaví žiadnymi príznakmi.

Podľa najnovších prieskumov až 80 percent ľudí, ktorí sa nakazia, možno považovať za „tichých prenášačov“ s veľmi miernymi alebo so žiadnymi príznakmi. Najčastejšie sa do tejto skupiny radia deti a mladiství.

Dôvod, prečo niektorí ľudia majú šťastie v nešťastí, a po nakazení netrpia žiadnymi príznakmi, nie je celkom známy, no vedcom sa zatiaľ podarilo zhromaždiť niekoľko poznatkov, ktoré by mohli prispieť k riešeniu.

Čo sa deje po preniknutí vírusu do tela?

Na to, aby sa SARS-CoV-2 dokázal množiť, potrebuje preniknúť dovnútra ľudských buniek. Časticou na vonkajšej strane sa teda prichytí o proteínový receptor bunky zvaný ACE2, ktorý sa bežne nachádza v pľúcach, obličkách, srdci a črevách.

Kým sa dostavia prvé príznaky po nakazení, môže prejsť aj 14 dní. Toto obdobie sa označuje ako inkubačná doba. To, čo sa deje po infekcii, je veľmi individuálne a vo veľkom závisí od sily imunitného systému.

Silná odpoveď imunitného systému počas inkubačnej doby môže oslabiť infekciu a znížiť množstvo vírusových častíc v tele, takže sa pravdepodobne nestihnú dostať do pľúc.

Čo treba vedieť o imunitnej odpovedi

Imunitný systém poskytuje dva druhy obrany pred vírusmi.

Prvým z nich je vrodená imunita, ktorej pomáhajú fyzické bariéry, ako je koža a sliznica, proteíny a molekuly v tkanivách, ako aj niektoré biele krvinky, ktoré napádajú cudzie organizmy. Tento druh imunitnej odpovede je všeobecný, nešpecifický a účinkuje rýchlo.

Imunitný systém detí je síce nevyspelý, no k rozvinutiu príznakov COVID-19 u nich nedochádza pravdepodobne preto, že je silnejší ako vrodený imunitný systém dospelých.

Za druhý typ imunitného systému považujeme získaný. Tomu trvá dlhšie, kým zareaguje na infekciu, no v porovnaní s vrodeným imunitným systémom je efektívnejší pri odstraňovaní infekcie, ak sa ňou telo znova nakazí.

O tom, do akej miery vírus prevládne nad imunitou, podľa viacerých rozhodujú špecifické génové variácie. Okrem toho je potrebné, aby bol človek v celkovej dobrej zdravotnej kondícii v čase, keď sa nakazí.

Čo čakať po skončení inkubačnej doby?

Ak SARS-CoV-2 prežije inkubačnú dobu v organizme, dá sa čakať, že začne postupovať dolu dýchacími cestami až do pľúc. Tam sa naviaže na receptory ACE2 a pokračuje v množení, čo spustí ďalšiu imunitnú odpoveď. O tom, aké závažné príznaky sa u človeka prejavia, rozhoduje aj množstvo vírusových častíc, ktoré preniknú do pľúc.

Popri vojne medzi vírusom a imunitou sa infikované dýchacie cesty začnú napĺňať tekutinou, ktorá preniká aj do vzduchových kanálikov a telo tak ťažšie zvláda okysličovať krv a vylučovať oxid uhličitý. V tejto fáze sa objavujú prvé príznaky zápalu pľúc, ako je horúčka, hlienový kašeľ a dýchavičnosť.

U niektorých ľudí je imunitná odpoveď predĺžená a spôsobuje takzvanú „cytokínovú búrku“, ktorá vyvoláva niekedy až smrteľný zápal poškodzujúci orgány v tele.

Na vznik cytokínovej búrky a následné zlyhanie orgánov sú najnáchylnejší starší ľudia a ľudia s ochorením pľúc, preto najčastejšie počuť, že ochoreniu COVID-19 podľahli práve ľudia z týchto skupín.

Starší a chorí ľudia majú v pľúcach menej receptorov ACE2, čo by malo byť pozitívum, keďže sa na ne viaže vírus. Bohužiaľ, práve tieto receptory zohrávajú dôležitú rolu pri regulovaní imunitnej odpovede a znižovaní stupňa zápalu. U detí zas pozorujeme vyššie množstvo ACE2, čo by mohlo vysvetľovať, prečo sú ich príznaky mierne alebo nijaké.

V niektorých prípadoch ľuďom nakazeným COVID-19 pomohli lieky na potlačenie imunitnej odpovede.

Môžu ochorenie prenášať aj ľudia bez príznakov?

Podľa niektorých výskumov je koronavírus najnákazlivejší krátko predtým alebo krátko potom, ako sa dostavia prvé príznaky. To by malo znamenať, že nakazený človek môže vírus prenášať na ostatných až do 48 hodín predtým, ako spozoruje prvé príznaky.

Pokiaľ ide o asymptomatických ľudí, u ktorých nikdy nedôjde k vzniku akýchkoľvek príznakov ochorenia, neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by naznačovali, že aj oni dokážu byť „prenášačmi“.