V Izraeli vyvinuli čuchový test na včasnú detekciu choroby COVID-19

Ľudia, ktorí sa obávajú, že by mohli byť nakazení, si tento test môžu urobiť priamo doma tým, že budú skúšať, či cítia vôňu arašidového masla, octu, vodky alebo cesnaku. Intenzitu čuchového podnetu potom vyhodnotia podľa tabuľky na webovej stránke SmellTracker.org, ktorú založil tím okolo profesora neurobiológie Noama Sobela z Weizmannovho vedeckého inštitútu sídliaceho južne od Tel Avivu.

Každý používateľ stránky je vyzvaný, aby sa zaregistroval a potom vybral päť produktov bežne dostupných v jeho domácnosti, ktoré každý deň ovonia, a stanoví intenzitu a charakter svojho čuchového zážitku.

Test vône založený na komplexnom algoritme môže monitorovať náhle zmeny vo vnímaní vône a zápachu, ktoré môžu byť skorým príznakom nástupu choroby COVID-19 spôsobenej koronavírusom, vysvetlil Sobel pre agentúru DPA.

Sobel dodal, že testovanie je veľmi jednoduché: prvé s registráciou zaberie asi päť minút času a nasledujúce dve alebo tri minúty.

Vysvetlil, že vedci sa snažia „vytvoriť model, ktorý nám umožní predvídať nástup choroby.“ Test podľa vedca nedáva jednoznačnú odpoveď, či bol niekto infikovaný koronavírusom, napovie však, že sa čuch človeka mení. Na základe týchto informácií môžu potom pacienti podrobnejšie opísať svoje príznaky a lekárom by to mohlo pomôcť pri rozhodovaní, či daného človeka treba testovať na nový koronavírus.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nateraz uznala stratu čuchu ako jeden zo symptómov choroby COVID-19, ale zo štúdií, ktoré sa konali v niekoľkých krajinách vrátane Izraela a Iránu, vyplýva, že dočasné problémy s čuchom pociťovalo okolo 60 percent pacientov.

DPA uviedla, že podľa odhadu vedcov v súčasnosti existuje osem aktívnych kmeňov koronavírusu SARS-CoV-2.

Vedci zo Sobelovho laboratória sa domnievajú, že práve strata čuchu môže byť faktorom, ktorým sa kmene vírusu od seba odlišujú.

Profesor Sobel informoval, že čuchový test vyvinutý v jeho laboratóriu si už na internete robilo asi 5000 ľudí väčšinou z Izraela a Švédska.

Weizmannov vedecký inštitút v tomto projekte spolupracuje so švédskou lekárskou univerzitou Karolinska Institute a rozbieha spoluprácu s Technickou univerzitou v Drážďanoch a s francúzskym Národným centrom pre vedecký výskum.