Štáty Európskej únie na podporu ekonomiky nasadili viaceré opatrenia

Toto sú najčastejšie oblasti, na ktoré sa zameriavajú vlády a centrálne banky naprieč Európou v súvislosti s krízou v dôsledku šírenia nového koronavírusu. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí pripravili prehľad opatrení vo viacerých krajinách.

Centrálne banky, medzinárodné organizácie, ako aj vlády prichádzajú s opatreniami na podporu svojich ekonomík. Väčšina štátov sa pokúša podporiť likviditu firiem. V tejto oblasti medzi najčastejšie opatrenie patria úverové záruky. Napríklad vo Veľkej Británii by mali zaistiť úvery až v objeme 15 % hrubého domáceho produktu (HDP), v Nemecku by zaručené úvery mohli dosiahnuť 460 miliárd eur s možnosťou zvýšenia o ďalších 93 miliárd eur. V Taliansku sa počíta so zárukami vo výške 5,1 miliardy eur. „Krajiny reagujú aj odkladom alebo rozložením daňových a odvodových povinností podnikov, väčšinou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty (DPH). Napríklad Bulharsko aj odkladom dane z majetku a vozidiel,“ priblížili analytici NBS.

Osobitné opatrenia prijímajú štáty aj na udržanie pracovných miest. Švédsko zavádza možnosť pracovať na kratší 40 % pracovný čas, pričom vláda doplatí takmer plnú mzdu. Francúzsko predstavilo plán ako administratívne zjednodušiť firmám kratší pracovný čas za takmer plnú 70 % mzdu krytú vládou. Rakúsko by malo kompenzovať tretinu platu vo firmách, ktoré umožnia svojim zamestnancom zostať doma do Veľkej noci. Británia uvažuje preplácať 80 % platu až do výšky 2500 libier mesačne pre zamestnancov na neplatenom voľne.

„Domácnosti sú ohrozené stratou príjmu pre obmedzenie malého podnikania, ale aj celkovo zlou situáciou firiem, ktorá ich núti k šetreniu na mzdách zamestnancov,“ doplnili analytici NBS. Taliani preto napríklad zaviedli dávku 600 eur mesačne pre živnostníkov a sezónnych pracovníkov, tiež môžu požiadať o pozastavenie splácania hypoték. „Viacero štátov po vzore Hongkongu pripravujú alebo zvažujú jednorazové platby občanom, rezidentom, alebo aspoň niektorým častiam obyvateľstva. Rumuni by mali dostať bezplatné lieky zo štátneho rozpočtu, a to cez sieť rodinných lekárov. V Litve si domácnosti môžu odložiť platby, alebo dohodnúť splátky za elektrinu a plyn,“ vymenovali opatrenia analytici. Cyprus zase zavádza cenovú reguláciu na vybrané produkty osobnej hygieny. Viaceré krajiny zmiernili nastavenia v oblasti dávok nezamestnanosti.

Mnohé krajiny prichádzajú so schémami na dodatočnú kompenzáciu podnikov, ktoré majú problémy s odbytom alebo dodávkami. „S majetkovými vstupmi do problémových spoločností sa uvažuje v Nemecku. Rakúsko zriadilo špeciálny fond na krytie škôd vzniknutých zamestnancom, malým a stredným podnikateľom, podnikateľom v turizme,“ priblížili analytici NBS. Viacero krajín sa zameralo na podporu turistických zariadení, týka sa to napríklad Španielska i Chorvátska. Štáty prijímajú opatrenia zamerané aj na priamu podporu zamestnancov, odkladajú sa turistické poplatky. „Francúzi zatiaľ zvažujú, či najviac poškodeným firmám poskytnú úver alebo dotáciu. Litva podporuje investície napríklad podporovanou renováciou obytných domov,“ doplnili analytici NBS.