Ako sa líši bežný zápal pľúc od nákazy novým koronavírusom

Ochorenie Covid-19 spôsobené novým koronavírusom spôsobuje rôzne symptómy. Pri ľahkom priebehu o ochorení ani nemusíme vedieť a ľudí trápi strata čuchu a chuti, prípadne nastúpi kašeľ, horúčka, tráviace problémy. Takmer všetky vážne prípady Covid-19 sú sprevádzané zápalom pľúc.

Pľúca, ktoré sa naplnia zápalovými zhlukmi, nedokážu okysličovať krv, čo znižuje schopnosť tela prijímať kyslík a zbaviť sa oxidu uhličitého. To je obvyklá príčina smrti pri ťažkej pneumónii.

Lekárka Christine Jenkinsová, predsedníčka Lung Foundation Australia pre Guardian Australia uviedla, že na zápal pľúc spôsobený Covid-19 zatiaľ nemáme liek. Lekári kombinujú rôzne lieky s neistými výsledkami. Ako dodala:

„V súčasnosti neexistuje žiadna iná zavedená liečba okrem podpornej liečby, ktorá je to, čo poskytujeme ľuďom na jednotke intenzívnej starostlivosti. Ventilujeme ich a udržujeme vysokú hladinu kyslíka, až kým pľúca nebudú schopné normálnym spôsobom fungovať, keď sa zotavia."

U pacientov s vírusovou pneumóniou je tiež riziko vzniku sekundárnych infekcií, preto by mali byť liečení antivírusovými liekmi a antibiotikami. U mnohých pacientov trpiacich na Covid-19 to však nestačilo, zápal pľúc zostal nezmenený a pacienti neprežili.

Čím sa penumónia Covid-19 líši od bežného zápalu pľúc

Jenkinsová tvrdí, že zápal pľúc Covid-19 sa líši od najbežnejších prípadov pneumónie, s ktorými sú ľudia prijatí do nemocníc:

„Väčšina typov zápalu pľúc, o ktorých vieme a ktoré prijímame do nemocnice, sú bakteriálne a reagujú na antibiotikum.“

Zápaly pľúc spôsobené Covid-19 môžu byť obzvlášť závažné, pretože majú tendenciu ovplyvňovať celé pľúca, nielen malé časti. Ako vysvetľuje lekár John Wilson: „Akonáhle máme infekciu v pľúcach a ak sa jedná o vzduchové vaky, potom je odpoveďou tela najskôr pokus o zničenie vírusu a obmedzenie jeho replikácie.“

Wilson však tvrdí, že tento „mechanizmus prvotnej reakcie“ môže byť narušený u niektorých ľudí so základnými ochoreniami srdca a pľúc, s cukrovkou a u starších ľudí.

Jenkinsová potvrdzuje, že ľudia vo veku 65 a viac rokov sú vo všeobecnosti vystavení riziku zápalu pľúc, ako aj ľudia so zdravotnými problémami, ako je cukrovka, rakovina alebo chronické ochorenie postihujúce pľúca, srdce, obličky alebo pečeň, fajčiari a deti vo veku do 12 mesiacov.

Kým u bežných zápalov pľúc majú lekári k dispozícii dobré liečebné postupy, u nového koronavírusu je liečba stále otázna a na bežné lieky infekcia často nereaguje. V kombinácii s vysokým vekom pacientom má pandémia na svedomí obrovské množstvo mŕtvych. Ako dodáva Wilson:

„Je dôležité si uvedomiť, že bez ohľadu na to, aký ste zdravý a aktívny, s vekom sa zvyšuje riziko zápalu pľúc. Je to preto, že náš imunitný systém s vekom prirodzene oslabuje, a preto je pre naše telo ťažšie bojovať proti infekciám a chorobám.“