Nemecko odmieta takzvané koronabondy

Proti takzvaným koronabondom sa vyslovili spolkový minister financií Olaf Scholz aj šéf Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markus Söder. „Som pevne presvedčený o tom, že sa teraz budeme musieť pozrieť, či dokážeme mobilizovať prostriedky v rozpočte Európskej únie, ktoré by pomohli predovšetkým v krajinách, ktoré majú veľké finančné potreby na zdravotnú opateru svojich občanov, alebo na stabilizáciu svojej ekonomiky,“ povedal Scholz na spoločnej tlačovej konferencii so Söderom.

Je jasné, že je potrebná európska solidarita a pomoc aj zo strany Nemecka, zdôraznil Söder. Koronadlhopisy sú však podľa neho zlou cestou. Namiesto toho je potrebné využiť stály euroval, teda Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Fond, ktorý bol vytvorený na podporu krajín eurozóny v problémoch, má najvyšší rating a dokáže lacno získať peniaze na trhu. „To považujeme za viac než obhájiteľné.“ S týmto názorom súhlasí aj Scholz.

Podľa Scholza úverová kapacita ESM predstavuje zhruba 500 miliárd eur. Fond má aj vlastný kapitál vo výške 80 miliárd eur, dodal Scholz, takže nemá problém s financovaním úverov.

V utorok na budúci týždeň (7. 4.) má predložiť návrhy opatrení na spoločnú európsku reakciu na aktuálnu 'koronakrízu' aj Euroskupina, uviedol v pondelok (30. 3.) jej šéf Mario Centeno na Twitteri. Na pozadí je práve spor o koronabondy. Lídri členských štátov Európskej únie (EÚ) tento spor nedokázali vo štvrtok (26. 3.) vyriešiť a Euroskupina dostala za úlohu predložiť nové návrhy.

Lídri Talianska, Francúzska, Belgicka, Grécka, Portugalska, Španielska, Írska, Slovinska a Luxemburska minulý týždeň vyzvali na emisiu spoločných dlhopisov. „Musíme si priznať vážnosť situácie a nevyhnutnosť ďalších opatrení na podporu našich ekonomík,“ napísali lídri v spoločnom liste. „Musíme pracovať na spoločnom dlhovom nástroji, emitovanom európskou inštitúciou na získanie peňazí na trhu za rovnakých podmienok a k prospechu všetkých členských krajín.“

Spoločné európske dlhopisy sú spornou témou. Odmietajú ich krajiny s prísnejšou fiškálnou politikou, ako sú Nemecko, Holandsko a Rakúsko, ktoré sa obávajú rizík spojených so zviazaním ich dlhu s vysoko zadlženými krajinami, ako sú Taliansko, Grécko alebo Portugalsko.