9 viet, ktoré nikdy nehovorte pred človekom s depresiou

Podpora rodiny a blízkych je pre človeka s diagnostikovanou depresiou náramne dôležitá. Pre iných ľudí je ale často ťažké správne uhádnuť, ktoré slová útechy vysloviť tak, aby skutočne pomohli.

Zahraničný denník Huffington Post sa opýtal ľudí s depresiou, ktoré vety často počúvajú, hoci by nechceli:

1. Mal/a by si skúsiť cvičiť.

„Nepopieram chemické účinky fyzickej aktivity na mozog, ale čo robiť, keď pominú? Depresia je o tom, že sa neviete prinútiť ani vstať z postele, nieto ešte cvičiť. Keď mi je najhoršie a poviete mi, že mám cvičiť, budem sa cítiť ešte horšie,“ hovorí Crystal N.

2. Je to všetko v tvojej hlave.

„Samozrejme, túto vetu najčastejšie počuť od tých, ktorí nemajú skúsenosť s klinickou alebo ťažkou depresiou a pravdepodobne nechápu náročné a ničivé vedľajšie účinky psychického ochorenia. Trápi ma to, pretože to podľa mňa vyjadruje nedostatok súcitu a pochopenia. Znie to, akoby depresia nebola náročná, ale takmer imaginárna,“ myslí si Karla Culbertsonová.

3. Prečo si proste nedopraješ šťastie?

„Neviem o tom, že by existoval zázračný elixír šťastia, preto pre depresívneho človeka nie je možné si dovoliť byť šťastný na počkanie. Ak ste celý čas žili v temnote, je ťažké čo i len pomyslieť na život v svetle, nie ešte ho prežívať. Navrhnúť chronicky depresívnemu človeku, aby 'proste bol šťastný' dáva asi taký zmysel, ako keby som svojho psa poprosil, nech mi vysvetlí, čo je Bitcoin. Je to úplne nereálne,“ vysvetlil Craig Tomashoff.

4. Si sebec.

„Ľudia s depresiou nemajú sebecké zámery. Môžu byť takí zranení, že keď povedia 'Bolo by ti lepšie bezo mňa,' myslia si, že ide o milosrdnosť, ktorou chcú ušetriť milovaného človeka od bolesti. Frustruje ma, že ľudia kladú depresívnym pacientom viac viny, v dôsledku čoho sú ešte depresívnejší,“ myslí si Katie Leikamová.

5. Lieky nie sú odpoveď.

„Množstvo ľudí mi povedalo, že som príliš mladá na to, aby som užívala lieky, alebo že by som ich vôbec nemala brať. Prečo je hanba, že si trochu pomôžete liekmi? Niekedy si sami pomôcť jednoducho nedokážete. Lieky všetkým nepomôžu, ale určite by sme sa nemali hanbiť za to, že ich berieme,“ vyzýva opäť Crystal N.

6. Jednoducho mysli pozitívne.

„Zdá sa mi, že ľudia, ktorí toto hovoria, neakceptujú fakt, že depresia je skutočné psychické ochorenie, závažné a smrteľné. Mám pocit, že si myslia, že s ním nebojujem a nič nerobím, čo ma neskutočne vytáča.

Je veľmi ťažké pochopiť, že pri depresii je zrazu ťažké urobiť každú jednu vec. Vyliezť z postele je ako vyjsť na Everest. Ísť von je nemožné. Všetko, čo robíte, je ako olympiáda, a ja mám ďaleko od športu. Niekto, kto mi toto povie, je niekto, komu sa neozvem, ak budem potrebovať pomoc. Pre mňa to je, akoby uzavrel debatu. Čo mám na to odpovedať? Nemám energiu vysvetľovať, že je to oveľa komplikovanejšie, a že ani ja sama neviem, čo sa mi deje. Takže ostanem ticho,“ hovorí Sow Ay.

7. Ale no tak, vždy to môže byť horšie.

„Táto veta oberá niečie pocity a myšlienky o hodnotu. Takisto spomaľuje liečebný proces, ktorý je aj bez toho veľmi ťažký, vyčerpávajúci a temný. Chápem, že ľudia, ktorí to hovoria, sa asi snažia pomôcť, ale bohužiaľ tým väčšinou len zhoršia celú situáciu,“ vysvetlil Culberston.

8. Máš len zlý deň.

„Zlých dní nikdy nie je niekoľko za sebou. Ak neviem vyjsť z postele, obliecť sa a jesť, prosím, nepodceňujte moje problémy a nevravte mi, že za to môže zlý deň v práci. Je to čistá a jasná depresia,“ hovorí Crystal N.

9. Prečo si mi nepovedal/a, ako si sa cítil/a?

„Nemám najmenší dôvod pochybovať o tom, že ľudia, ktorí sa pýtajú túto otázku, majú dobrý zámer. Napriek tomu je naivné sa ju pýtať niekoho, kto dosiaľ žil v takej zmyslovej deprivácii, akou je depresia.

V tomto svete totiž nik nechce mať dočinenia s ľuďmi, ktorí otvorene hovoria o svojich démonoch. Ľudia to nevnímajú ako prejav sily, ale skôr ako extrémnu nepríjemnosť (skúste nabudúce niekomu v práci odpovedať pravdivo na otázku 'Ako sa máš,' a uvidíte, ako dlho bude trvať rozhovor),“ dodáva Tomashoff.