Doktor si 50 rokov pukal kĺby v prstoch, aby zistil, či mu to ublíži

keď bol doktor Donald L. Unger malý, mama a iní príbuzní mu hovorili, že ak si bude stále pukať kĺby prstov, v starobe ho postihne artritída. Namiesto toho, aby ich varovania ignoroval, Unger sa rozhodol doslova ich vziať do vlastných rúk.

Experiment s hánkami

Unger si posledných 50 rokov aspoň dvakrát denne pukal kĺby na ľavej ruke. Jeho pravá ruka mala slúžiť na porovnanie výsledného zdravotného stavu hánok. V liste pre editora časopisu Arthritis & Rheumatism Unger spomína, že kĺby na ľavej ruke si pukol najmenej 36.500 ráz, zatiaľ čo kĺby na pravej ruke si pukal zriedka alebo náhodou.

Na konci experimentu sa doktor nechal vyšetriť na prítomnosť artritídy. Výsledky boli negatívne.

„Tento výsledok podkopáva dôveryhodnosť ďalších rodičovských rád, ako napríklad že jesť špenát je dôležité pre vývoj,“ hovorí Ungler. „Na to je však potrebný ďalší výskum.“

Ungerovi sa za objav dostalo také vyznamenanie, aký bol samotný výskum. V roku 2009 získal Ig Nobelovu cenu, ktorá sa udeľuje za „úspechy, na ktorých sa človek najprv zasmeje, a potom sa nad mini zamyslí“. Pri svojom prejave počas udeľovania cien Unger povedal: „Matka, mýlila si sa!“

Čo to znamená pre vaše kĺby

Nie veľa. Ungerov výskum prebiehal na vzorke jediného človeka (respektíve dvoch rúk). Pridáva však dôkaz k tým výskumom, ktoré sa touto témou v minulosti alebo neskôr zaoberali.

V roku 2011 bola napríklad publikovaná štúdia, ktorá na vzorke 215 dobrovoľníkov potvrdila, že z hľadiska rizika osteoartritídy nie je žiadny rozdiel medzi ľuďmi, ktorí si pukajú kĺby na prstoch, a ľuďmi, ktorí to nerobia.

V decembri 2015 Rádiologická spoločnosť Severnej Ameriky informovala, že medzi tými, ktorí si pukajú kĺby, a tými, ktorí si ich nepukajú, neexistuje okamžitý rozdiel v bolesti, opuchu, pohyblivosti a sile úchopu.