Predsedu ÚPN si parlament bude voliť v stredu

Parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny vypočuje kandidátov na post predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) v utorok o 12:00.

O funkciu sa uchádza nominant vládneho Smeru-SD Ondrej Krajňák a kandidát strán Ľudovej platformy Marián Gula. Ľudskoprávny výbor posúdi, či nominanti spĺňajú zákonom stanovené podmienky kandidatúry. Termín na predkladanie kandidátov sa skončil minulý piatok.

Parlament bude o šéfovi ÚPN rozhodovať už po tretí raz. V prvých dvoch prípadoch Smer-SD nenavrhol do voľby žiadneho kandidáta, poslanecký klub najsilnejšej strany bol v otázke budúceho predsedu Správnej rady ÚPN nejednotný.

Deň pred druhou voľbou stiahol svojho kandidáta Juraja Kalinu. Opozičný kandidát František Mikloško v oboch voľbách nezískal dostatočnú podporu poslancov, bez hlasov Smeru-SD opozičný nominant nemôže byť zvolený. Ústav od 1. februára vedie ako štatutár August Lang na základe poverenia od predchádzajúceho predsedu Ivana Petranského, ktorého funkčné obdobie sa skončilo 31. januára.
Hrušovský je spokojný s oboma

„Nech bude zvolený ktorýkoľvek z dvojice kandidátov, budem spokojný,“ povedal po rokovaní výboru predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský.

Podľa neho treba v stredu zvoliť predsedu, aby poslanci tak dokázali vyriešiť protizákonný stav, ktorý je v Ústave. Od 1. januára totiž ÚPN nemá predsedu, ale vedie ho bývalým predsedom Ivanom Petranským poverený Augustín Lang.

Hrušovského obaja navrhnutí kandidáti príjemne prekvapili. „Vyčerpávajúcim spôsobom pomenovali zámer práce a činnosti ÚPN. Veľmi otvorene pomenovali aj aktuálne problémy, ktoré sú momentálne v ÚPN, či už ide o personálne, výskumné alebo isté nedorozumenia v nazeraní na históriu,“ konštatoval.

Podľa neho je potešujúce, že obaja predstavili víziu veľmi presvedčivo. „Sú to veľmi dobrí kandidáti. Veľmi by som si želal, keby bol ktorýkoľvek z nich zvolený, aby sme Ústav konsolidovali, tak aby mohol svoju činnosť vykonávať v súlade so zákonom,“ uviedol.

Na otázku, či niektorí poslanci KDH dajú hlasy Krajňákovi Hrušovský nevedel odpovedať s tým, že ešte nevie, akú taktiku zvolia. Všetkým nám však záleží na tom, aby Ústav mal v stredu zvoleného predsedu správnej rady,“ dodal.
Jana Laššáková nečaká komplikácie

Predsedníčka poslaneckého klubu Smer-SD Jana Laššáková predpokladá, že v stredu bude zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa.

„Je dobré a pozitívne vnímam, že obaja kandidáti sú z ÚPN a nebudú sa musieť oboznamovať so situáciou. Obaja poznajú situáciu veľmi dobre. Obaja kandidáti sú dobrí, ale ja budem držať palce nášmu kandidátovi,“ povedala novinárom po rokovaní výboru.

Laššáková predpokladá, že Krajňák oslovil aj časť pravice a bude v stredu zvolený. Na otázku, či garantuje Krajňákovi všetky hlasy 83 poslancov Smeru-SD, povedala: „Garantujeme 83 hlasov, okrem tých, ktorí budú ospravedlnení. Poslanci, ktorí budú prítomní na schôdzi NR SR a budú hlasovať, budú hlasovať za pána Krajňáka“.
Kandidáti majú rôzne ciele

Nezávislá pozícia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) ako nehistorika môže byť podľa kandidáta Smeru-SD na post šéfa ÚPN Ondreja Krajňáka tou najlepšou príležitosťou oživenia dialógu medzi názorovými prúdmi historickej obce, či už vo vnútri ÚPN, alebo navonok.

Krajňák, ktorý pôsobí v ÚPN od roku 2004 ako dokumentarista, poslancom na parlamentnom výbore pre ľudské práva v utorok povedal, že poslanie ÚPN zďaleka nie je iba záležitosťou historikov.

„Domnievam sa, že zločiny proti ľudskosti nestačí iba dokazovať. Rovnako je potrebné tieto zločiny verejnosti neustále pripomínať. Lebo ako sa vraví, národ, ktorý nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať. A to je práca aj pre sociológov, psychológov, pedagógov, učiteľov, vychovávateľov a žurnalistov,“ uviedol.

Budúcnosť ÚPN chce Krajňák postaviť na troch pilieroch. Tým prvým je archív ÚPN. Dokumenty po bývalej ŠtB, ktoré ústav vlastní a uchováva, sú podľa neho bankou príbehov a životných osudov, ktoré môžu byť tou najlepšou inšpiráciou pre historikov, bádateľov, tvorcov alebo žurnalistov.

Druhým pilierom má byť výskum, do ktorého zapadá evidovanie a dokumentácia zločinov v období neslobody. „V ÚPN, ani v žiadnej inej historickej inštitúcii na Slovensku, sa posiaľ nik systematicky nevenoval výskumu zavlečených slovenských občanov do sovietskych pracovných táborov (gulagov) a rómskeho holokaustu. Mojou dlhodobou túžbou je tiež zaoberať sa osudmi prenasledovaných slovenských občanov v zahraničí – v Maďarsku, v Poľsku, na Ukrajine, v Rumunsku alebo v Srbsku vo Vojvodine,“ zdôraznil.

Tretím a najdôležitejším pilierom má byť podľa Krajňáka tzv. živá pamäť. „Je to fenomén v ÚPN, ktorý síce existuje v náplni činností viacerých oddelení a referátov, ale neexistuje ako cieľavedomá systematická činnosť.

Patria sem nakrúcanie Oral history, výroba audiovizuálnych diel, popularizačné a osvetové aktivity, výročia, výstavy, Festival slobody, diskusné podujatia, exkurzie, zverejňovanie informácií na internetových a intranetových stránkach, prípadne iné aktivity, ktoré súvisia s prenasledovaním našich občanov v období neslobody,“ konštatoval.

Festival slobody chce rozšíriť aj do regiónov. Chce sa zamerať na oceňovanie ešte žijúcich politických väzňov, veteránov protikomunistického odboja alebo protifašistických bojovníkov. Chce sa tiež zamerať na osvetové a vzdelávacie aktivity medzi študentmi stredných a vysokých

Za dôležité považuje Krajňák aj intenzívnu spoluprácu s Generálnou prokuratúrou SR a podávanie trestných oznámení. „Budem sa zaujímať a medializovať osud už dávno podaných žiadostí, ktoré dlhodobo – a bez výsledku – ležia na generálnej prokuratúre,“ uviedol.

Kandidát strán Ľudovej platformy Marián Gula sa stal v roku 1992 členom lustračnej komisie na federálnom ministerstve vnútra a odtiaľ prešiel na ministerstvo spravodlivosti. V roku 2003 prispel s Jánom Langošom k založeniu ÚPN. „ÚPN je jedinečná inštitúcia, ktorú nemôže žiadna iná nahradiť.

ÚPN by mal mať tri stĺpy,“ povedal. V prvom rade sú to výskumné úlohy, druhým je pedagogicko-osvetový. „Mal by najmä mladým priblížiť totalitné systémy. Mladí dnes nevedia, čo myslíme pod totalitným systémom,“ uviedol Gula. Nie menšiu povinnosť vidí aj v morálnej oblasti.

„Obete totality by mali dostať morálnu satisfakciu. Zabavovanie majetku, obmedzovanie osobnej slobody padali nielen na jedného, ale na celú jeho rodinu,“ konštatoval s tým, že aby ústav mohol tieto činnosti vykonávať musí poznať ako fungovali totalitné systémy. Preto chce, aby ÚPN hlbšie skúmal príčiny vzniku totalitných režimov. Spracovával by komparatívne štúdie s demokraciou, aby bolo jasné, aký je rozdiel medzi týmito systémami.

ÚPN podľa Gulu ešte nesplnil svoju počiatočnú úlohu, a to neprevzal všetky materiálny do svojho archívu. „Sú materiály, ktoré patria do ÚPN, ale sú v iných archívoch. Sú prevažne v Českej republike. Jedna z úloh je, aby sme sa dostali aspoň k ich kópiám,“ povedal