V Japonsku sa koná intronizácia cisára, Slovensko zastupuje Čaputová

Japonské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že pozvanie prijali zástupcovia 183 krajín. Na intronizáciu Naruhitovho otca Akihita v roku 1990 prišli predstavitelia zo 160 krajín. Japonská vláda pozvala taktiež zástupcov OSN či EÚ.

Slovenskú republiku na podujatí zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová, Českú republiku premiér Andrej Babiš. Medzi ďalšími hosťami sú napríklad britský princ Charles, rakúsky prezident Alexander Van der Bellen, španielsky kráľ Filip VI., maďarský prezident János Áder, bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier či palestínsky prezident Mahmúd Abbás. Medzi účastníkmi mal byť aj americký viceprezident Mike Pence, ten však nakoniec svoju účasť odvolal z pracovných dôvodov.

Významných japonských predstaviteľov z rôznych spoločenských oblastí by malo byť asi 2000. Intronizácie sa zúčastňuje taktiež japonský premiér Šinzó Abe.

Na ceremóniu prišlo asi 450 novinárov z vyše 70 krajín sveta.

Podujatie, ktoré sa koná v Cisárskom paláci v Tokiu, sa začalo o 13.00 h miestneho času (06.00 h SELČ). Potrvá približne 30 minút. Cisár Naruhito odetý v tmavooranžovej róbe zasadne na trón a prednesie prejav k národu. Gratulačný prejav mu adresuje japonský premiér. Trikrát zvolá na slávu cisárovi. K zvolaniam sa pridajú aj hostia, pričom zahraniční tak urobiť nemusia. Súčasťou ceremónie by malo byť aj vypálenie 21 delových sálv.

„Ceremónia (tzv. sokui no rei), ktorá sa koná v utorok, predstavuje skutočný nástup japonského cisára na trón a súvisí s predstavou cisára ako predstaviteľa šintoistického kultu. Z tohto pohľadu je to teda najvýznamnejší obrad v celom procese intronizácie,“ pre TASR to uviedol Jan Sýkora z Ústavu Ďalekého Východu, ktorý vedie Japonské štúdiá na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe.

Ako ďalej vysvetľuje, obrad má v zásade dve časti. V priebehu prvej sú cisárovi formálne predané cisárske regálie, teda meč, klenot a zrkadlo, ktoré sú symbolom spojenia cisára s bohyňou Slnka Amaterasu. Počas druhej časti je potom cisár formálne predstavený svojím „predchodcom“ a koná sa pomerne dlhý obrad nástupu na trón zakončený salvami cisárskej gardy a japonských ozbrojených síl.

„Po tomto obrade potom bude v polovici novembra ešte nasledovať šintoistický obrad, ktorý sa nazýva “Daidžósai„ pri ktorom cisár zje prvú ryžu z novej úrody a tým sa symbolicky spojí s bohyňou Slnka Amaterasu,“ vysvetlil Sýkora.

Podľa súčasnej ústavy je cisár „symbolom jednoty ľudu“ a nemá žiadnu politickú ani ekonomickú moc. Ako symbol má naďalej veľkú úctu. „Podľa mňa predstavuje pre väčšinu Japoncov silné duchovné “ukotvenie„,“ uzavrel.

Po oficiálnej intronizácii nového japonského cisára Naruhita mal nasledovať slávnostný sprievod. Japonsko nakoniec 4,6 km dlhý sprievod odložilo na 10. novembra. Úrady sa sprievod rozhodli odložiť po tom, čo Japonsko cez predchádzajúci víkend zasiahol ničivý tajfún Hagibis, ktorý si vyžiadal takmer 80 obetí na životoch.