Švajčiarsko produkuje exkluzívne vína a chce ich dostať do drahých reštaurácií

Sotva im napadne, že by medzi ne mohli zaradiť aj švajčiarske víno. To má však zmeniť nová stratégia podpory exportu, ktorá si dala za cieľ posilniť globálnu reputáciu švajčiarskych vinárov a dostať miestne vína na nápojové lístky v najlepších svetových reštauráciách.

Túto snahu odráža aj najnovší ročník švajčiarskeho festivalu vinárov, ktorý sa začal vo štvrtok (18. 7.), aby predstavil mimoriadne, ale mimo Švajčiarska málo známe vína.

Festival sa koná vo vinárskom regióne Lavaux, ktorý je zaradený na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Hlavnou udalosťou festivalu, ktorý potrvá až do 11. augusta, je divadelné predstavenie zobrazujúce rok vo vinici, od prerezávania až po zber.

Pred tohtoročným festivalom sa odborníci zhodli na tom, že nastal čas, aby švajčiarske víno „prerazilo dieru“ do sveta.

Damien Leclerc, obchodný riaditeľ Lavinia, prominentnej vinotéky v centre Ženevy, súhlasí s tým, že švajčiarske vínne etikety sú medzinárodnej verejnosti málo známe. Podľa miestnych však „znalci a odborníci“ oceňujú, že Švajčiarsko aj napriek malému objemu produkuje jedinečné hrozno a vína mimoriadne vysokej kvality.

„Máme vynikajúce odrody hrozna, ktoré sa skutočne pestujú len tu,“ povedal Leclerc a spomenul napríklad Completer, hrozno z východného kantónu Graubünden, ktoré sa používa na výrobu bohatých, plných bielych vín.

Podľa Leclerca na to, aby švajčiarske víno prerazilo v zahraničí, je potrebné podčiarknuť jeho „exkluzivitu“, keďže nemôže konkurovať čo do objemu produkcie susedným vinárskym gigantom, ako sú Francúzsko a Taliansko.

V roku 2018 sa napríklad vo Švajčiarsku pestovalo hrozno na ploche menej ako 15.000 hektárov, zatiaľ čo vo Francúzsku to bolo takmer 800.000 hektárov.

Mnohé zo špičkových švajčiarskych viníc sa nachádzajú v okolí meste Lavaux na úchvatných terasovitých svahoch medzi Lausanne a Montreux, s výhľadom na brehy Ženevského jazera a Alpy.

Zahraniční turisti, najmä z Ázie, ktorí zavítajú do regiónu, neraz vyslovili poľutovanie, že si po návrate domov nemôžu kúpiť švajčiarske vína. Podľa švajčiarskej spoločnosti pre dohľad na trh s vínom OSMV sa z krajiny vyváža len 1 % produkcie vína.

Švajčiarski vinári sa však už v minulosti zdráhali zvýšiť export, čiastočne preto, aby sa vyhli cenovým vojnám s výrobcami z iných krajín, ktorí môžu dodať na trh oveľa viac fliaš.

A keďže sa väčšina švajčiarskych vinohradov nachádza na svahovitom teréne, veľa práce sa musí vykonávať ručne, čo predstavuje dodatočnú záťaž v krajine s už aj tak vysokými nákladmi na prácu. Miestni vinári vrátane malých, rodinných podnikov sú presvedčení, že konkurencia na medzinárodnej úrovni by si vyžadovala, aby znížili svoje ceny, čo nie je ekonomicky životaschopné.

Nová exportná stratégia pod taktovkou spoločnosti Swiss Wine Promotion (SWP) zase tvrdí, že švajčiarske vína sa neprávom nachádzajú na „chvoste“ záujmu a pri propagácii v zahraničí chce poukázať na ich výnimočnosť. Nemajú teda konkurovať lacným vínam, ale „špecializovaným produktom“.

Faktom je, že švajčiarski vývozcovia v ostatnom čas zaznamenali úspech pri propagovaní fliaš za ceny nad 30 eur, zatiaľ čo fľaše s lacným vínom za zhruba 5 eur sú odmietané ako „príliš drahé“ vzhľadom na ich nižšiu kvalitu.

Michael Ganne, riaditeľ vinárskeho aukčného domu Baghera so sídlom v Ženeve, súhlasí s tým, že cieľom vývoznej stratégie by malo byť vytvorenie „rozruchu“ okolo desiatky „vlajkových vinárov“. V ponuke najlepších svetových reštaurácií zatiaľ stále nie je veľa švajčiarskych značiek.