Pri výbere miesta na kúpanie treba dodržiavať isté zásady

"Najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalitu monitorujú orgány verejného zdravotníctva," radí Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Doplnila, že kúpanie vo vodných plochách s neorganizovanou rekreáciou je na vlastné riziko. Pred návštevou kúpalísk s povolenou prevádzkou sa treba informovať o ich aktuálnom stave. ÚVZ SR bude v letnej sezóne každý piatok uverejňovať výsledky kontrol kúpalísk na svojej internetovej stránke a na internetových stránkach 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

„Kvalitu vody na kúpanie si dokáže voľným okom zhodnotiť aj samotný návštevník,“ tvrdia hygienici. „Neodporúčame návštevu bazénov, v ktorých voda páchne po moči alebo výrazne po chlóre, alebo ak sú na stenách bazéna slizovité povlaky a jeho dno alebo obklady sú poškodené,“ uviedli. Veľký podiel na zlej kvalite vody v bazénoch majú podľa nich aj návštevníci, ktorí často nerešpektujú hygienické pravidlá. „Na kúpaliskách je nutné používať WC a dodržiavať zásady osobnej hygieny. Pred každým vstupom do bazéna je potrebné osprchovať sa a prejsť brodiskom,“ pripomenuli.

Ani na prírodných plochách do vody netreba vstúpiť, ak na základe farby či zápachu pôsobí odpudivo. Dôležité je všímať si i okolie. „Nevstupujte do zelenej prírodnej vodnej plochy s premnoženými sinicami a nahromadeným odpadom, nekúpte sa ani tam, kde ústia odpadové vody, zhromažďuje sa vodné vtáctvo alebo sú v okolí uhynuté vtáky a zvieratá,“ odporúča ÚVZ.

K premnoženiu siníc môže dôjsť na prírodných vodných plochách najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí. Sinice sú mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách súčasťou všetkých nádrží a jazier. Toxické sinice však dokážu spôsobiť dýchacie problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť.

Či voda obsahuje sinice, sa dá podľa ÚVZ otestovať jednoduchým spôsobom. Do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút. Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlené vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy.

Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo zhluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše. Ide o takzvaný „vodný kvet“, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Ten sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať sa na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu.