Ľudia, ktorí plačú pri filmoch sú výnimoční. Toto to o nich vypovedá

Mnohí z nás poznajú aspoň jeden film, ktorý nás dokáže dojať, aj keď sme ho videli už niekoľkokrát. Často však na verejnosti panuje názor, že ľudia, ktorí plačú počas filmu, sú len priveľmi citliví. Psychologická štúdia, ktorú viedol profesor Paul J. Zak z Claremont Graduate University však ukázala, že títo ľudia majú v sebe oveľa viac, ako len citlivú povahu.

Výsledky potvrdili, že tí, ktorí plačú počas filmov, sú empatickejší, vedia lepšie zvládať svoje emócie a sú silnejší, keď čelia každodenným výzvam. Zak hovorí, že aj keď títo ľudia vedia, že film nie je skutočný a príbeh, ktorý vidia na obrazovke, je fiktívny, stále majú potrebu plakať, keď vidia veľmi emocionálnu scénu.

Na vine je oxytocín

Tento hormón pôsobí ako neurotransmiter a je zodpovedný za to, čo cítime, keď vidíme dojímavé scény. Vďaka tomuto hormónu sme viac empatickí a vnímaví a zároveň nám oxytocín dodáva pocit šťastia.

Ľudia, ktorí sa nehanbia za svoje slzy, sú v skutočnosti mentálne silnejší ako tí, ktorí sa snažia skryť svoje slzy. Je to preto, že sú dosť odvážni na to, aby vyjadrili svoje skutočné pocity. Nemajú strach z toho, že ich bude niekto súdiť alebo kritizovať. Podľa Zaka je to tiež výsledok pôsobenia oxytocínu, pretože ľudské bytosti sa vďaka empatii neboja stáť si za tým, čo je podľa nich správne.

Slzy liečia

Zistenia tiež poukazujú na liečivú silu sĺz. Plač nás spája s inými ľuďmi, a viac vnímame okolnosti, ktoré môžu pozitívne a negatívne ovplyvniť naše životné prostredie. Ľudia, ktorí plačú počas filmov, tiež vedia, že niekedy je potrebná chvíľka na plač. To im umožňuje dosiahnuť väčšiu emocionálnu stabilitu ako tí, ktorí svoje pocity skrývajú.

Často nám spoločnosť pripomína, že “Chlapi neplačú.“ Od útleho veku vštepujeme chlapcom, že plač na verejnosti z nich robí slabochov. Tento obmedzený názor je však len nezmysel. Chlapci a dievčatá sa v mladom veku nelíšia v tom, koľko plačú. Je to ľudská reakcia, ktorú by sme sa nemali hanbiť robiť otvorene. Nemali by sme mať strach z toho, čo si budú o nás myslieť ľudia, ktorí veria, že plakať môžu len ženy.

Oxytocín podľa výskumu stojí aj za budovaním dôvery medzi ľuďmi. Tí, ktorí majú väčšiu dôveru v iných, majú v tele vysoké hladiny tohto neurotransmiteru a často vytvárajú hlbšie vzťahy. Vedia, aké dôležité je vážiť si ľudí okolo seba. Tiež vedú lepší život ako tí, ktorí majú problém dôverovať ostatným a vzťahy v nich vyvolávajú úzkosť.

Sú nejaké filmy, ktoré vás dokážu rozplakať? Cítite sa trápne, keď plačete pred ľuďmi, alebo to beriete ako bežnú súčasť života? Napíšte nám svoj názor v komentároch.