Najstaršie ochorenie na svete: Trápilo aj starovekých Egypťanov, neandertálcov a dinosaury

Ochorenie, ktoré sme donedávna považovali za moderné, v skutočnosti trápilo už aj starovekých Egypťanov. Našli ho v kostiach múmií, neandertálcov, ba dokonca aj dinosaurov. Dá sa o ňom povedať, že je také staré, ako mnohobunkový život na zemi. Viete, o ktoré ochorenie ide?

Ochorenie skýtskeho kráľa

V roku 2001 ruskí archeológovia v Údolí kráľov odkryli skýtsku hrobku muža a ženy, starú približne 2.500 rokov. Našli v nej vyše 20 kilogramov zlata, ktoré dokazuje, že išlo o ľudí vo vysokom spoločenskom postavení.

Po šiestich rokoch od nálezu sa špecialisti zamerali na analýzu mikroskopických čiernych bodiek pokrývajúcich takmer celú mužskú kostru. Detailná analýza preukázala, že išlo o metastázujúce bunky prvotného zhubného nádoru, ktoré sa rozniesli do rôznych častí tela. Porovnaním buniek z hrobky so súčasnými nádorovými bunkami sa zistilo, že skýtsky kráľ najpravdepodobnejšie umrel na následky rakoviny prostaty.

1,7 milióna staré ochorenie

Ďalšie nálezy zhubných nádorov a metastáz evidujeme u egyptských múmií, juhoamerických Inkov, starovekých Rimanov aj stredovekých Angličanov.

Americkí paleontológovia v roku 2013 objavili rakovinu kostí na rebre 120.000-ročného neandertálca z chorvátskej jaskyne Krapina. Vedci sa nazdávajú, že k vzniku rakoviny došlo v dôsledku raritného ochorenia – fibróznej dysplázie, ktorá vzniká pri poškodení génu ACVR1.

Nález rakoviny u neandertálca poukázal na to, že rakovina má dedičný charakter, a dnešné znečistenie životného prostredia teda vôbec nemusí byť najrizikovejším faktorom jej vzniku.

Rovnaký názor majú aj britskí a africkí výskumníci, ktorým sa v roku 2016 v juhoafrickej jaskyni Swartkrans podarilo nájsť stopy dosiaľ najstaršieho známeho typu ľudskej rakoviny – osteosarkómu. Rakovina zasiahla chodidlo a prsty nohy pravdepodobného predka Homo sapiens, Australopiteca sedibu, starého asi 1,7 milióna rokov.

Ochorenie úradovalo aj v druhohorách

V priebehu niekoľkoročného výskumu viac ako 10.000 kostier dinosaurov americkí paleontológovia našli stopy onkologických ochorení u takmer stovky hadrosaurov žijúcich v období druhohôr pred 70 miliónmi rokov.

Stopy zhubného nádoru sa našli aj na kostiach korytnačky Pappochelys rosinae, ktorá obývala Zem pred 240 miliónmi rokov. Jej kostru našli v sedimentoch z čias ranného triasu na juhu Nemecka. Skenovaním sa zistilo, že korytnačka trpela na osteosarkóm, ktorý vznikol po „vzbure“ kmeňových buniek v okostici.

Dodnes najstaršiu známu rakovinu sa podarilo diagnostikovať paleontológom z Washingtonskej univerzity v americkom meste Seattle. V snahe zistiť, ako sa u cicavcov začali tvoriť zuby, skúmali lebky šabľozubých zverojašterov gorgonopsií, ktoré žili na konci paleozoika pred 255 miliónmi rokov.

Výskumníci rozrezali čeľusť pravekého predátora na malé kúsky, a na koreňoch jeho zubov si všimli neobyčajné kostnaté výstupky. Boli to odontómy, nezhubné nádory zubného tkaniva. Podľa vedcov teda nie je vylúčené, že rôzne druhy nádorov sprevádzali mnohobunkový život už od čias, keď sa prvýkrát objavil na zemskom povrchu.