Ani ranné vtáča, ani nočná sova? Vedci prišli s ďalšími dvoma typmi ľudí

Na začiatku 20. storočia si vplyvný nemecký psychiater Emil Kraepelin všimol zvláštny vzor správania u svojich pacientov. Niektorí z nich vstávali skoro ráno a chodili skôr spať, iní naopak ostávali hore dlho do noci a ráno vstávali neskôr.

Roky systematického výskumu, psychologických pokusov a štúdií o spánku Kraepelina napokon priviedli k dnes už známemu všeobecne platnému princípu, ktorý ľudí na celom svete rozdeľuje na nočné sovy a ranné vtáčatá.

Tieto dva typy spánkového správania označujeme pojmom chronotypy. Ako sa však najnovšie ukázalo, v skutočnosti ich môže existovať viac.

Výnimka potvrdzuje pravidlo

Väčšina ľudí sa dokáže stotožniť buď s charakteristikou nočnej sovy alebo ranného vtáčaťa. Ak ste sa nikdy nepovažovali ani za jedno, nezúfajte – najnovší prieskum totiž pomenoval niekoľko ďalších kategórií, ktoré by vám mohli pristať viac.

Jedinečné dva druhy ľudí predstavujú tých, ktorí si počas dňa radi zdriemnu, a tých, ktorí sú aktívni najmä popoludní. Popoludňajší typ človeka je ráno aj večer ospalý a najlepšie sa sústredí v čase medzi poludním a večerom. Ten, čo si rád zdriemne, je zas najospalejší medzi 11. a 15. hodinou, no prácu zvláda najlepšie ráno a večer.

K výsledkom sa vedci dopátrali prostredníctvom online dotazníka. Odpovedalo naň 1.305 ľudí, prevažne žien v mladom veku. Ich úlohou bolo uviesť niekoľko základných informácií o zamestnaní a súkromnom živote a vyplniť 6 častí dotazníka zostrojených tak, aby vedeli určiť vnútorné biologické hodiny človeka, kvalitu spánku a ich sústredenie počas dňa.

Na základe výsledkov vedci rozdelili respondentov do 4 skupín podľa 4 jedinečných chronotypov. Z výsledkov bolo jasné, že okrem milovníkov skorých rán a prebdených nocí existujú ďalšie dve odlišné skupiny.

„631 účastníkov možno klasifikovať podľa ranných alebo večerných vzorcov. Ďalších 550 sa vyznačuje poobednou efektivitou alebo poludňajšou siestou. Dokopy 637 ľudí spadá len do jedného zo 4 uvedených chronotypov.“

Platí to aj pre vás?

Hlavným problémom prezentovaného výskumu je porovnanie subjektívneho pocitu ospalosti a objektívnej ospalosti počas dňa. Nedostatkom je aj to, že väčšinu respondentov tvorili mladé ženy, a teda nie je jasné, či výsledok možno aplikovať aj na inú demografickú skupinu.

Samotní autori priznávajú nedostatky a avizujú ďalší výskum, ktorý by mohol spresniť závery štúdie.